Čachtice - ďalšie sakrálne pamiatky
Turistické cíle • Drobné památky
V Čachticiach sa priamo v obci okrem spomínaného Dražkovičovho kaštieľa a menších pamiatok okolo kostola nachádzajú aj ďalšie menšie pamiatky okolo hlavnej cesty prechádzajúcej cez obec.
Aj keď moc neobľubujem malé sakrálne pamiatky, keď si o nich porečítam nejaký príbeh, hneď sa mi zdajú zaujímavejšími. Tak isto to bolo s malými pamiatkami v Čachticiach.
Prvou, najmladšou pamiatkou je pamätná dlaždica MAGNA VIA, osadená 3.7.2021. Doska sa nachádza na menšom stĺpiku z otesaného kameňa v strede kruhu ukrytom v železnej konštrukcii pozostávajúcej zo železných prutov. Z Vikipédie som sa dozvedela niečo o ceste Magna Via. Bola to dôležitá cesta v bývalom Rakúsko - Uhorsku, ktorá viedla cez dnešné Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Ukrajinu. Používala sa na prepravu osôb a pošty.
Bitka pri Moháči v roku 1526 spôsobila pretrhnutie spojenia Viedne sa stredoslovenskými banskými mestami a ostatným východným územím. Preto bola dobudovaná v roku 1550 ku štyrom existujúcim tratiam ( Viedeň - Lvov, Viedeň - carihrad, Viedeň - Konštantopolis a Viedeň - Karlstadt ) jedna z najdlhších poštových a dopravných staníc ( mala 56 poštových staníc ). Nová cesta viedla z Viedne cez Bratislavu, Trnavu, Topoľčany, Prievidzu, Martin, Levoču, Prešov, Michalovce do Sobranciec, Mukačova, Debrecín do Hermannstadtu.
V 18. storočí sa dobudovali ďalšie poštové prepriahacie stanice a cesta Via Magna sa ešte viac rozvetvila. Jednotlivé stanice boli od seba vzdialené cca 15 km. K staniciam patrili stravovacie, ubytovacie a tiež hospodárske budovy pre ustajnenie ťažných a jazdeckých koní. "Prepravca" - postilion oznamoval svoj príchod zvukom trúbky, ktorá je dodnes symbolom pošty.
Neďaleko stojí barokový mariánsky stĺp z roku 1742. Tento stĺp má svoj príbeh. Dočítala som sa, že v 18. storočí v Čachticiach často úradoval oheň, ktorý ničil drevené a hlinené domky so slamenými a šidľovými strechami. V priebehu 9 rokov vypuklo 30 ničivých požiarov. 15.4.1723 pri jednom z požiarov horela aj strecha kostola. Bolo zrejmé, že požiare okolo roku 1738 niekto zakladal úmyselne. Ľudia boli prestrašení, modlili sa za ukončenie pohrôm. V roku 1741 za farára Jozefa Mackoviča zložili veriaci slávnostný sľub, že každoročne budú putovať do Šaštína a prosiť za odvrátenie častých požiarov. Aby zvýraznili svoje rozhodnutie dali v roku 1742 postaviť Mariánsky stĺp. Na čelnej strane je text, ktorý v preklade znamená : " Ku cti hviezdam zdobenej panny a matky venujú veriaci deväť rokov tridsať raz požiarom postihnutí. "
Najväčšou sakrálnou pamiatkou v strede obce a zároveň asi najstaršou je baroková Golgota, ktorá pochádza z roku 1620 a jej autormi sú taliansky majstri. Dala ju postaviť Judita Révayová, nevesta Alžbety Bátoryovej, ako prosbu o odpustenie hriechov, ktorých sa jej svokra dopustila trýznením nevinných dievčat. Ide o súsošie, ktorému dominuje ukrižovaný Kristus. Pod ním je umiestnená socha plačúcej Márie Magdalény a po stranách sochy Panny Márie a sv. Jána Evanjelistu. Sochy spočívajú na barokových volútových podstavcoch.
Za týmito menšími historickými pamiatkami sa nachádzajú meštianske domy domy, o ktorých som však našla len minimum informácii. Dom č. 317 ( pôvodne 51 ) je v klasicistickom slohu, postavený v 17. storočí. Je jednopodlažný, pôdorys má v tvare písmena L. V roku 1985 bol vyhlásený na národnú kultúrnu pamiatku. Zaujme, tak ako aj neďaleké domy svojou štukovou výzdobou a farebnosťou. Na začiatku tejto rady domov sa nachádza zrenovovaný meštiansky dom na zeleno nafarbený hostinec Palatín, ktorý ponúka ubytovanie v zrekonštruovaných priestoroch.
Na opačnej strane cesty sa nachádza socha sv. Floriána. Ide o barokovo - rokokovú sochu z 2. polovice 18. storočia na volútovom podstavci. Dal ju postaviť zemepán Pavel Forgáč, ktorý bol jedným z majiteľom Dražkovičovho kaštieľa. Na podstavci sú dva rodinné erby. Svätý Florián je patrónom hasičov, má obec ochraňovať od požiarov. Okolo sochy na podstavci je nižší štvorcový železná plot.