Loading...
Pečeňady sú obcou ležiacou na Dolnom Považí. V severnej časti Podunajskej pahorkatiny. Nadmorská výška v rovinatom chotári dosahuje 144 – 171 m n. m. a nachádzajú sa tu len menšie porasty lužného lesa s dubom, hrabom, bukom, jaseňom, klenom a agátom.
Z nálezov je zrejme, že toto územie už obýval človek v mladšej a neskoršej dobe kamennej. Tiež sa tu našli nálezy z doby bronzovej a stredoveku. Prvýkrát sa obec spomína v písomnej zmienke z roku 1208 ako osada villa Bissenorum ( v preklade dedina Pečenehov ). Písomné záznamy sú aj z rokov 1209 a 1216. V roku 1254 sa spomína ako villa Beseneu. Sú to naozaj staré záznamy.
V časti obce Pečová sa nachádza kaštieľ z roku 1825. Od roku 1950 dodnes slúži ako detský domov pre emocionálne a sociálne narušené deti, nad ktorými je nariadená ústavná výchova. Zariadenie je internátneho typu, so štyrmi výchovnými bunkami, v ktorých vyrastajú deti vo veku od 3 – 21 rokov. Kapacita zariadenia je 50 detí.
Kaštieľ je oplotený. Okolo kaštieľa sa nachádza park, záhrada a ihrisko, ktoré poskytujú deťom priestor na voľnočasové a športové aktivity, ergoterapiu ( ergoterapia je liečba pracovnou činnosťou ) a chov domácich zvierat.
Z histórie kaštieľa :
Pôvodný kaštieľ bol drevený. Po jeho vyhorení dala v roku 1820 Františka Užovičová, rodená Kvaššajová, postaviť nový murovaný kaštieľ. Stavbu dokončil v roku 1825 Ján Užovič.
Kaštieľ je postavený v klasicistickom štýle. Nad vchodom v strede hlavnej fasády je vstupná hala so stĺporadím, hore zakončená trojuholníkovým štítom (tympónom). A práve táto časť je najzaujímavejšia, dodáva kaštieľu eleganciu. Projekt stavby kašieľa sa pripisuje staviteľovi M.Pallackovi.
Rod Užovičovcov mal obec Pečeňady vo vlastníctve. Grófka Ľudovíta bola poslednou z rodu. Ako poslankyňa uhorského snemu sa rozhodla zlúčiť Pečeňady a susednú Peťovú v roku 1898. Nemala ľahký život. Bola vdovou, jej manžel sa podľa všetkého zaplietol do atentátu na cisára Františka Jozefa I. a od toho času ho nikto nevidel. Jej jediný syn Rudolf zomrel vo veku dvoch rokov. Dala ho zamurovať do steny kaplnky v kaštieli, kde sú jeho pozostatky doteraz.
Pre obec dala postaviť kostol a kláštor.
Kaštieľ patril rodu Užovičovcov do smrti grófky a to do roku 1913. Potom až do roku 1945 bol kaštieľ vo vlastníctve grófa Štefana Majláta. V roku 1950 v ňom otvorili detský domov.
V blízkosti kaštieľa sa rozprestiera rozľahlý park. Rastú tu vyše dvestoročné lipy a juhoamerické platany. V parku bola ovocná, zeleninová a kvetinová záhrada s najrozličnejšími druhmi kvetov.
Medzi horným a dolným parkom býval rybník, v ktorom sa chovali úžitkové ryby.
Ku kaštieľu patril majer. Na hornom dvore bola kočiareň s 9 kočmi. Pri hornom dvore bola grófska teheľna. Tehly z nej mali značku U = Užovič. Tehly z kvalitnej hliny boli vyhľadávaným stavebným materiálom.