Dechtice - Katarínka, kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej a kláštor nachádzajú sa skované v pohorí Malé Karpaty. Po pomerne zlej kamenistej ceste musíte nakoniec odparkovať auto na parkovisku a vydať sa cca 1,5 km cestou lesom, ktorá je vhodná aj pre kočiare a je aj peknou prechádzkou pre vášho psa. Po ceste sa kde - tu nachádzajú na pňoch tabuľky s citátmi, ktoré vám spestria cestu nezáživným lesom.
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej - Katarínka je súčasťou pomerne zachovalých budov kostola a kláštora sv. Kataríny. Tieto zrúcaniny sa nachádzajú v pohorí Malé Karpaty v nadmorskej výške 324 m. n. m. asi tri kilometre západne od obce Dechtice, nachádzajú sa v jej katastri.
Kláštor, ktorého súčasťou bol aj kostol založil františkánsky rád v roku 1618. Založili ho v lese na mieste, kde sa podľa legendy mladému grófovi a zároveň pustovníkovi Jánovi Apponyimu zjavovala svätá Katarína Alexandrijská.
Svätá Katarína Alexandrijská je podľa legiend kresťanská panna a mučetníčka žijúca v 4. storočí. Narodila sa v egyptskej Alexandrii, bola vzdelanou a krásnou ženou, pochádzala z kráľovského rodu. V legende sa hovorí, že ako kresťansky veriaca protestovala proti vtedajšiemu cisárovi Maxentiovi a presvedčovala pohanov k úctievaniu kresťanskej viery. Maxentis ju za svoje presvedčenie najskôr uväznil a po mučení nechal aj popraviť. Zomrela okolo roku 307. Svätá Katarína Alexandrijská je patrónkou mladých dievčat, učiteľov, manželiek, advokátov, teológov, notárov, ošetrovateľov, nemocníc, kolárov, obuvníkov, lodníkov. Jej atribútmi sú meč, zlomené koleso, ľalia, palma, koruna na hlave a kríž, jej sviatok je 25. novembra.
To je pár viet o svätej Kataríne, ktorá sa zjavila barónovi Jánovi Apponyimu z Veľkých Oponíc. Ten sa podľa legendy uchýlil k pustovníckemu životu v jaskyni u obce Naháč. Tam sa mu zjavila sv. Katarána Alexandrijská a tá mu povedala, aby na tom mieste na jej počesť nechal postaviť kostol. Toľko z legiend.
Kláštorný komplex postavili v ranobarovom štýle s neskorobarokovými prvkami. Staviteľom tohto komplexu bol taliansky majster Pietro Spazzo.
Kláštor s kostolom v období 17. storočia niekoľkokrát pooškodili turecké vpády a cisárske vojská, vždy došlo k jeho oprave. Prišlo ale nariadenie o jozefínskych reformách a následne v júli 1786 museli kláštor mnísi opustiť, kláštor bol zrušený a začal postupne chátrať.
Objekt kostola je postavený na trávnatej ploche, vyvýšenine nad okolitým lesom. Ruine bývaleho kostola dominuje mohutná hranolovitá veža, ktorú v minulosti poškodil aj zásah blesku. Kostol ani veža namá strechu, v priestore lode je trávnatá plocha, zachovali sa niektoré klenby lode. Viditeľné sú aj základy gotickej kaplnky z 15. storočia, nachádza sa na mieste presbytéria neskoršie postaveného kostola. Pod základmi gotickej kaplnky objavili základy ešte staršej sakrálnej stavby, podrobnosti ale doposiaľ nie sú známe.
Veža kostola je kompletne zasanovaná, vybudovali do nej nové schody a slúži ako vyhliadka do okolia.
V rokoch 2000-2001 archeologický výskum objavil kryptu v jednej z lodí kostola a tiež vstpu do kláštora.
V roku 2004 objavili barokový oltár v presbytériu. pod vrstou sutina sa našli obrovské kamenné sochy sv. kataríny, sv. Tekly a anjela. Sochy boli v dobrom stave. Neviem kde sú umiestnené teraz, ale raz sa tu určite "objavia".
V roku 2007 objavili v okolí gotickej kaplky kostrové nálezy, ktoré sú dôkazom že sa tu nachádzal cintorín.
Za to, že sa darí pamiatky na Katarínke zachráňovať treba poďakovať nadšencom, ktorí sa v roku 1995 tejto pamiatky ujali a vytvorili Rád sv. Kataríny - takzvaných Katarínkovcov. Organizujú pravidelné letné tábory spojené s konzervačnými prácami na tomto komplexe. Postupne sa začína aj obnovovanie tradície púti, ktoré prebiehali už v 18. storočí a boli celebrované trnavským biskupom. Zúčastňovalo sa ich až 5000 ľudí z Trnavy a okolia Katarínky. Dnes tu obnovujú Bielonedeľskú púť. Každý rok na sviatok sv. Cyrila a Metóda býva Deň otvorených dverí ( súčasťou je historické divadlo, guláš, predvádzajú tu svoje umenie rôzne cechy, dieľne. ) Na akciu Noc hradov a zrúcanín a Noc kostolov možno príjsť k zážitku pri svetle sviečok a petrolejok. Akcia je doplnená o možnosť vypočuť si historickú hudbu, je tu priestor pre modlidbu, sprievádzanie sprievodcom s výkladom či možnosť vstúpiť do krypty.
Myslím si, že o Katarinke budeme ešte počuť a dozvieme sa nové skutočnosti o kláštore a kostole. Strávili sme jedno pekné nedeľné popoludnie na týchto miestach v strede prírody.