Duchcov - prechádzka zámockou záhradou
Mesto Duchcov je spájané hlavne s legendárnym sukničkárom Giacomom Casanovom, ktorý v službách hraběte Josefa Eusebia z Valdštejnu od roku 1785 až do svojej smrti v roku 1798 pracoval v zámockej knižnici.
Duchcovský zámok nechal v rokoch 1675 - 1685 vystavať vtedajší arcibiskup Jan Bedřich z Valdštejna. K zámku by mala patriť aj pekná zámocka záhrada a tú Duchcovský zámok má. Zámocká záhrada, ktorá je aj najrozsiahlejšou zelenou plochou mesta bola založená v rokoch 1728 - 1730 ako francúzka záhrada Janom Fernadom Schorom.
Počas najväčšieho rozkvetu zámku v Duchcove na začiatku 19. storočia 1812 - 1818 za Františka Adama z Valdštejna došlo aj k rozsiahlym úpravam záhrady. Na rozlohe 26 hektárov zrealizovali projekt premeny záhrady na anglický park s kilometrovou alejou.
Záhradu pretínajú spevnené chodníky, popod mohutné stromy, cez zatrávnené plochy. Chodníky vedú aj kamennými mostíkami ponad tečiace potôčiky napájajúce rybníky a jazierka s vodotryskami.
V zámockom parku počas prechádzky okrem krásnej prírody návštevníka upúta aj niekoľko zaujímavosti a pamiatok. Oproti zámku sa nachádza jazero s bazénom v pôdoryse štvorca a má v strede vodotrysk. Blízko jazera sa nachádza betónová budova Pavilon Reinerovy fresky so zaklenutou strechou. Budovu navrhol architekt Jan Sokol, vybudovali ju ako miesto pre vzácnu barokovú fresku z 18. storočia od českého maliara Václava Vavřince Reinera. Freska, v ktorej autor namaľoval Nanebovzatie Panny Marie sa pôvodne nachádzala v kopuli špitálneho kostola do roku 1956. Kostol aj barokový špitál v zámockej záhrade z dôvodu ťažby uhlia zbúrali v roku 1958. K demolicii mali ísť aj zámok a mesto Duchcov, nakoniec sa ale ,,zistilo,, že uhoľný sloj končí ešte pred špitálom a špitálnym kostolom. Smer ťažby uhlia sa teda presmeroval k Bíline a zbúranie špitálu a kostola bolo úplne zbytočné.
Okolo pavilonu sú umiestnené štyri kamenné sochy zhotovené v slohu vrcholného baroka. Sú to sochy z dielne známeho sochára Brauna, sú zhotovené z pieskovca v období 30. rokov 18, storočia. Znázorňuju bohyne Afrodité, Amfitrité, Andromedé a Flóru.
Peknou stavbou je ,,Záhradní Dům,,, ide o murovanú poschodovú budovu postavenú v neskoroempírovom slohu. Vchod do budovy je v smere od záhrady, je v strede hlavného priečeli, po stranách má dva stĺpy, na ktorých je balkón. Po stranách hlavnej budovy sú dve postranné prízemné budovy s výklenkami nike. Zahradnícky domek v minulosti slúžil zahradníkovi k jeho ubytovaniu.
Kamennou pamiatkou záhrady je aj barokový stĺp Nasvätejšej Trojice pôvodne nebol umiestnený v záhrade, ale stál u cesty vedúcej do Teplic neďaleko mestského cintorína. V najvyššej časti stĺpa je súsošie znázorňujúce sv. Trojicu - Otec Boh pridržujúci ukrižovaného Boha Syna, medzi nimi je rozkrídlena holubica Božieho Ducha. Pod súsoším je znázornená postava sv. Františka Xaverského. Na sokli je reliéf znázorňujúcii Pannu Máriu držiacu v náruči svojho mŕtveho syna a v najnižšej časti reliéf sediaceho mnícha. Od roku 1964 je kamenný stĺp pamiatkovo chránený. V dolnej časti stĺpa je reliéf Panny Marie Krupské. Stĺp Najsvätejšej Trojice je dielom Matiáša Kuhnela.
V severovýchodnej časti záhrady u rybníka je kamenná socha sv. Jana Nepomuckého z 2.polovice 18. storočia. Svätec v ruke drží kríž, ktorý si pritláča k hrudi, cez ramená má plášť a u ľavej nohy anjelíka. Od roku 1971 je socha pamiatkovo chránená.
Pred zámkom je kamenný podstavec a v záhrade som videl ešte jednú sochu, neviem o koho išlo.
Záhradu som navštívil za krásneho jesenného počasia, stromy už boli nádherne zafarbené, na hladinách rybníkov a jezierok boli v ich zrkadlách nádherné odrazy. Bola to krásna prechádzka, záhradu sa naozaj oplatí navštíviť.