Loading...
Turistické cíle • Výletní místa a parky • Chodník, naučná stezka
Harrachov je mesto v západnej časti Krkonoš rozložené v údoli rieky Mumlavy prinližne 30 kilometrov severne od Jilemnice. Ako pôvodná obec Dörfl bola založená v 17. storočí neďaleko Seifenbachu ( dnešný Ryzí potok) a začiatkom 18. storočia bola pomenovaná podľa majiteľov na HARRACHOV (pôvodne Harracsdorf). HARRACHOV je dnes významné turistické a lyžiarské stredisko s lanovkovými a lyžiarskými vlekmi, zjazdovými a bežeckými traťami, skokanskými mostíkmi. Mostík Mamut patrí k najväčším na svete. Za mestom je hraničný prechod do Poľska.
Východne od mesta je výhľadávané návštevné turistické miesto - vodopád Mumlavy. Jednou z možnosti výletu do okolia je aj Vychádzková trasa Líška , ktorá vedie z Harrachova - Mumlavský důl - Krakonošova snídané - Růženčina záhrada - Dvoračky - Ručičky - HARRACHOV má celkovú dĺžku 20 kilometrov, osem infopanelov a prevýšenie približne 680 metrov. Absolvovať trasu ,,Líška,, nebolo ale naším cieľom. Vybrali sme sa iba k Mumlavským vodopádom. Počas tohto výletu, ktorý sme absolvovali pre niekoľkými rokmi, k vodopádu sme narazili na detskú časť Ličší stezky a tak sme si, so sestrou a sestrenkou Katkou túto jej časť pozreli a pokusili sa aj splniť niekoľko ,,liščích úkolů,,. Je to zábavný chodník pre deti od 3 rokov s informačnými panelmi a odpočinkovým miestom s atrakciami pre deti. Nachádza sa vpravo v lesíku, ešte pred Mumlavským vodopádom.
Z jedného z drevených infopanelov sme sa dozvedeli niečo o histórii krkonošských lesov : Pôvodne boli v krkonošských lesoch okrem smreka hojne zastúpené aj jedle, javory a buky. Ľudské obydlia sú v ich tesnej blízkosti od konca 12. storočia. Banská činnosť a sklársky priemysel spôsobil veľkú ťažbu dreva, najrozsiahlejšia ťažba dreva súvisela s potrebami pre kutnohorské bane. Od 2. polovice 16. storočia do roku 1609 bola ťažba zastavená pre nedostatok vhodného porastu. Od tejto doby došlo k výraznej zmene druhovej stavby lesa, prevláda smrek. Od roku 1746 začína vyrubávanie porastov kosodreviny a smrekov nad hornou časťou hranice lesa z dôvodu pastvy dobytka a kôz. V roku 1756 je vydaný ,,Císarský kráľovský patent lesov a dreva,, z ktorého vychádza rada hospodárskych inštrukcii o šetrení lesov a dreva. V 60, rokoch 20. storočia sú krkonošské lesy poškodené priemyslovými emisiami.