Hlboké nad Váhom - Výlet k Hlbockému vodopádu

Turistické cíle • Vodopád

Fotografie (40) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (40 fotografií)

Hlbocký vodopád

u vodopádu

Vstoupit do fotogalerie (40 fotografií)

Obec Hlboké nad Váhom vzdialená približne 15 kilometrov od Žiliny je najmenšou obcou v okrese Bytča. Najskôr došlo v roku 1960 k spojeniu dovtedajšieho Dolného a Horného Hlbokého. 1. apríla 1998 sa vtedajšie Hlboké nad Váhom ako súčasť mesta Bytča vydalo na vlastnú cestu a osamostatnilo sa. Dnešné Hlboké nad Váhom má historicky hlboké korene. Prvýkrát sa uvádza v písomná zmienke z roku 1209.

Hlboké nad Váhom je jednou zo vstupných brán do Súľovských vrchov. Z obce vedie zelená turistická značka, od jej rozcestníka s červene značenou turistickou značkou Roháč - Čiakov, sa môžete vydať k hradom Suľovskému, Hričovskému, Lietavskému. To sú vzdialenejšie túry, ale pokiaľ začnete hneď za obcou, dá sa tam aj bezplatne zaparkovať automobil, po možno 20 minutách chôdze dôjdete ku klenotu Súľovských skál, najatraktívnejšiemu prírodnému úkazu Hlubockému vodopádu.

Približne v polovici cesty k vodopádu je oddychové miesto s lavičkami a ohniskom, starý drevený kríž, infopanelom a v prípade náhlej zmeny počasia, prudkého dažďa alebo búrky sa dá skryť v drevenom prístrešku.

Tento krásny prírodný útvar, ktorý je súčasťou Národnej Prírodnej Rezervácie Súľovské Vrchy, vytvoril Hlbocký potok. Vodopád má tvar lievika a voda tečie - padá po skalných vápencových zlepencov z výšky približne 15 metrov v šírke jedného metra. V strede vodopádu je malá jaskyňa, ktorá má pripomínať otvorené ústa.

Počas výletu k vodopádu sme sa vydali za teplého a dusného počasia, vstupom do lesa sa teplota stala príjemnejšou. Na asi dvoch stĺpoch boli umiestnené letáčiky, ktoré turistov upozorňujú, aby dávali pozor na jednych z "miestnych obyvateľov" - salamandry škvrnité a nestúpili na ne. Dávali sme pozor, aby k tomuto nešťastiu nedošlo a po možno sto metroch sme na tri salamandry aj narazili, zbadali sme ich už z diaľky podľa ich zfarbenia. Tieto boli svojou veľkosťou nadrozmerné, vhodné na odfotenie a posedenie, sú to salamandrie lavičky.

Od mlokov sme pokračovali ďalej, ale pravdepodobné koryto Hlbockého potoka bolo úplne bez vody, bolo to trocha sklamanie, že v tomto letnom a pomerne suchom období sa podívana na padajúcu vody nebude konať. Div sa ale svetu, voda sa neďaleko pred vodopádom náhle objavila, v tomto mieste sa stráca do podzemia. Vodopád mal pomerne dosť vody, je to naozaj krásne miesto, okolie tvorí veľa ďalších vápencových útvarov rôzných tvarov. Voda vodopádu bola studená, šiel od nej chlad, bola príjemným osviežením na opláchnutie si tváre alebo rúk.

Hlubocký vodopád sa stal aj prírodnou kulisou pri natačani rozprávok Soľ nad zlato, Sokoliar Tomáš, Duhová panna a Perinbaba. Na internete som našla aj zimný obrázok vodopádu, je to pätnasťmetrová ľadová nádhera, pokiaľ sa mi to podarí a bude vhodná zima, ráda ešte raz toto miesto navštívim.