Hlohovec - Hlohovecký zámok a jeho bezprostredné okolie

Hlohovský zámok • Fotografie (87) • Foto: bublinko2

teraz už po poriadku, tak ako sme to videli pri prechádzke parkom - rekonštrukcia a úprava terénu by toto miesto zatraktívnili

Vstoupit do fotogalerie (87 fotografií)

Hlohovský zámok sa nachádza na kopci, pod ktorým sa zozprestiera dolná časť parku, ktorú som opísala v predchádzajúcom článku. Skončila som pri amfiteátri, ktorý ešte leží v dolnej, rovinatej časti parku. Odtiaľ sme pomerne nezáživným chodníkom stúpali hore - smer zámok.

Na ceste k zámku len budova starého skleníka spestrila nezáživnú cestu k zámku. Ide o peknú stavbu, ktorá sa dúfam čo nevidieť dočká rekonštrukcie. Od skleníka sme už videli zámok, ku ktorému sme sa pomaly približovali.

Z infopanelu č.4 umiestneného pri zámku sme sa dozvedeli niečo o histórií zámku a jeho okolia :

Hlohovský hrad vybudovali na vysokej riečnej terase nad vážskou nivou na mieste bývalého hradiska založeného najskôr v 2. polovici 9. storočia.
Ako kráľovský hrad sa prvýkrát spomína v Zoborskej listine z roku 1113.
Bol súčasťou obrannej línie. V 12. -13. st. bol hrad sídlom komitátu (župy).
Uhorský kráľ Matej Korvín v roku 1467 viedol z hradu posledné ťaženie proti bratríkom (Bratríci boli vojenské skupiny bývalých husitských bojovníkov ).
V rokoch 1663 - 1683 slúžil hrad Turkom ako najsevernejšia pohraničná pevnosť Osmanskej ríše.
Neskôr tu žili významné šľachtické rody : Abovci, Ilokovci-Ujlakovci, Thurzovci, Forgáčovci, pani z Mitrovíc a Erdődyovci.

Gróf Jozef Erdőd, štátny minister a kancelár cisára Františka II., dal v rokoch 1790 - 1800 románsky palác stredovekého hradu prestavať na súčasný kaštieľ. Pýšil sa bohatou umeleckou zbierkou starožitností a kráľovskou izbou, v ktorej spali významní panovníci Uhorska - cisárovna Mária Terézia, cisár František II. a cisár František Jozef I..

Neskorobarokový kaštieľ je trojpodlažný, má pôdorys nepravidelného päťuholníka s vybiehajúcou severnou terasou. Uprostred čelnej barokovo-klasistiskej fasády sa vypína vežička s hodinami. V južnom rohu nádvoria vyniká valcovité schodisko.

V západnom krídle sa nachádza pôvodne hradná kaplnka vybudovaná v 2. polovici 14.st. jedným zo zakladateľov rodu Ilockých (Ujlakovcov) zemepánom Mikulášom Kontom. V jeho interieri sa zachoval gotický portál, okná a časti hlavného barokového oltára so sochami sv. Štefana a sv. Ladislava a mohutný baldachýn so svätoštefanskou korunou. Neskorobarokový Oltár Narodenia Pána z 15.st. je dnes v SNG v Bratislave a jeho replika vo Vlastivednom múzeu v Hlohovci. Tento vzácny oltár bol v kaplnke od 18. st. do roku 1945. Oltár bol vlastníctvom kráľa Mateja Korvína a jeho pôvodné miesto bolo v Dóme sv. Martina, kde bolo pod ním postupne korunovaných 10 uhorských panovníkov. Rodina Erdődyovcov dala nad oltár v 18.st. zhotoviť drevený pozlátený baldachýn so svätoštefanskou korunou. Posledný obrad pod týmto oltárom sa uskutočnil 5.6.1943, kedy tu sňatok uzavrel posledný potomok rodu Erdődyovcov Viliam s rakúskou herečkou Annou Schmidt.

V blízkosti zámku ako aj terasovej záhrady stojí architektonický klenot - najstaršia zachovaná budova divadla na Slovensku tzv. empírové divadlo z roku 1802.
Budova divadla má obdĺžnikový pôdorys a fasády členené plastickým kvádrovaním. Nad strešnou rímsou sa nachádzajú erby rodu Erdődyovcov a pod rímsou figurálne reliéfy detských postáv s hudobnými nástrojmi a výjavy z oberania a lisovania hrozna. Objekt projektoval taliansky staviteľ pietro Traradlia.
Interiér zdobia empírové maľby koncentrované do priestoru javiska a na plochý strop.
Budova divadla je chodbou spojená s bývalou jazdiarňou.
Aj dnes divadlo slúži pôvodnému účelu. Má kapacitu 130 miest a má výbornú akustiku. Usporadúvajú sa tu divadelné predstavenia, koncerty, slávnostné akadémie ako aj spoločenské akcie, napr. stužkové.

Pri príležitosti návštevy Františka II. tu koncertoval Ludwig van Beethoven, čo pripomína jeho busta pred divadlom. Priestor pred divadlom je v súlade s terasovou záhradou skrášlený živým plotom zo zeleného krušpánu, ktorý dopĺňajú do tvaru gule strihané dreviny- tis obyčajný a mahónia cezmínolistá. Celkový obraz dotvárajú solitéry borovice čiernej.

Posledným miestom, ktoré sme v parku pri Hlovskom zámku videli bola terasovitá záhrada s pravidelnou výsadbou a schodiskami (nesprávne nazývaná ako francúzske terasy) bola v hornej časti parku vybudovaná na prelome 19. a 20. stor..
Nad záhradou sa vypína altánok (pôvodne asi jedna z veží stredovekého hradu). V renesancii vežu nadstavili a zaklenuli arkádou s toskánskymi stĺpami. Z tohto obdobia je aj maľovaný erb rodiny zo Salmu na južnej fasáde. V 19. st. na budove prebehla neogotická úprava a stavba sa stala filagóriou.

Z najvyššie položenej terasy s altánkom je pekný pohľad na stupňovitú záhradu. V popredí je pravidelná výsadba ruží, ktorá je lemovaná nízkym živým plotom z krušpánu vždy zeleného.
Tretiu terasu spestruje kruhovitá fontánka a po jej stranách cyprušek Lawsonov zlatý a smrek pichľavý strieborný.
V najspodnejšej časti záhrady je zaujímavosťou moruša biela guľovitá a najnižšie tis obyčajný. K moruši sa viaže legenda zo života grófky Heleny Erdődy. Pred koncom roka 1880 prišla s rodinou do Hlohovca stráviť Vianoce. V meste práve vypukla epidémia šarlachu. Chorobe podľahla aj jej dcéra Clotilda. Matka sa so smrťou dcéry nikdy nevyrovnala a ako spomienku na ňu dala vysadiť mladú morušu. Počas búrky do nej blesk vypálil otvor, ktorý dodnes pripomína ranu v boľavom srdci matky po strate dcéry. Morušu sme videli len z diaľky, takže sme vzniknutý otvor nevideli.

Park a okolie zámku nám priniesli pekné zážitky. Najviac sa mi páčila terasovitá záhrada ako aj pekná úprava parčíku pred empírovým divadlom a tiež platanový háj v dolnej časti parku.
Samotný zámok sme už nenavštívili, snáď niekedy nabudúce. Z infopanelov, ktoré sú rozmiestnené na náučnom chodníku, sme sa dozvedeli veľa zaujímavého a pútavého.