Leopoldov - železničná stanica
V nedeľu sme sa rozhodli ku krátkemu poobedňajšiemu výletu do Leopoldova. Jeho pekná budova železničnej stanice ma lákala už viac rokov. Z Trenčína do Leopoldova je to vlakom cca pol hodiny. Keď už sme boli v Leopoldove, okrem prezretia a vyfotenia budovy železničnej stanice, sme sa vydali na krátku prechádzku mestom.
Mestečko Leopoldov s približne 4 000 obyvateľmi leží v Podunajskej nížine v okrese Hlohovec na náplavenine starého riečišťa Váhu. Leopoldov bol založený v roku 1664 ako pevnosť proti osmanským Turkom Leopoldom I., cisárom Svätej ríše rímskej, kráľom českým a uhorským, podľa neho má dodnes svoje meno.
Leopoldov je pre väčšinu ľudí známy svojou pevnoosťou neskôr prestavanú na väzenie. Mestečko sa nachádza na dobrom dopravnom mieste. Necelé dva kilometre od mesta vedie diaľnica D 1, východne od mesta tečie rieka Váh, ktorú v budúcnosti planujú využívať pre lodnú dopravu a priamo cez mesto vedie dôležitá železničná trať.
Železničná stanica Leopoldov je dnes dôležitým železničným uzlom - križovatkou troch železničných tratí, je významným železničným uzlom na západnom Slovensku. Prvá prevádzka bola zahájená 2.6.1876, išlo o trať Trnava - Nové Mesto nad Váhom. Odbočnou sa stala stanica 20.6.1885, keď sem bola predĺžená trať zo Serede. Dňa 31.3.1898 bola daná do prevádzky trať z Lužianok.
Dnes je stanica Leopoldov križovatkou troch tratí. Ide o číslo trate 120 Bratislava - Žilina o dĺžke 203 kilometrov, železničnú trať číslo 133 Galanta - Leopoldov o dĺžke 29 kilometrov a železničnú trať číslo 141 Leopoldov - Kozárovce dlhú 83 kilometrov. Prevádzkovateľom železničnej stanice je štátny podnik ŽSR -Železnice Slovenskej republiky. Stanica má 3 nástupištia so 6 nástupnými hranami. Predaj cestovných lístkov je pre vnútroštátnu a medzinárodnú dopravu.
Železničnú stanicu uviedli do prevádzky 2. júna 1876. Pôvodná budova železničnej stanice mala názov Galgócz - Lipótvár ( Hlohovec - Leopoldov) a nachádzala sa severne od dnešnej budovy. Dnešnú budovu železničnej stanice postavili podľa návrhu maďarského architekta a akademika Ferenca Pfaffa v rokoch 1906 - 1910. Ide o najznámejšiu novostavbu architekta Pfaffa na Slovensku. Stanicu tvoria štyri jednopodlažné a tri dvojpodlažné budovy, pred ktorými je smerom ku koľajišti klasická veranda. V pôvodnej architektúre budovy sú napríklad znázornené rôzne tehlové ornamenty neorenesancie nemeckého typu.
Ferenc Pfaff sa narodil 19. novenbra 1851 v Mohács - Moháči, vtedajšom Rakúsko - Uhorsku. Svoj titul získal po štúdiu na Technickej univerzite Józsefa Nádora v Budapešti. Navrhol aj rímskokatolícky kostol, počas svojej kariery pracoval hlavne pre maďarské železnice a navrhol okolo 20 železničných staníc prevážne v renesančnom a klektickom štýle. Zomrel 21. augusta 1913 v Budapešti.