Loading...
Hlohovecký zámocký park, nazývaný aj Zámocká záhrada je veľmi pekným a príjemným miestom na oddych, prechádzku, odpočinok a v posledných letných oddobiach aj úktyt pred teplom. Záhradu vybudovali ešte počas grófa Erdodyho.
Do parku sme prichádzali dolnou bránou, ktorá nadobudla význam po roku 1727, kedy Erdodyovci presunuli hlavnú cestu do Hlohovca s vyberaním mýtneho zo starého mosta bližšie k zámockému areálu.
Dnešná brána pochádza z 19. storočia. Nachádza sa neďaleko toku rieky Váh.Po jej stranách sú murované hranolové vežičky s cimburím a naznačenými imitáciami kľúčových strielní. Osd dolnej brány vedie cesta lipovou alejou k záhradnému mostu. Ten preklenuje umelé vodné rameno, ktoré od konca 18. storočia zásobovalo vodou zámocké jazierko. Rameno bolo pôvodne dlhšie a voda sa do neho čerpala priamo z Váhu lopatkovým kolesom umiestneným na drevených lodiciach, tzv. "havojoch".
Za lipovou alejou sa z oboch strán rozprestiera prírodno - krajinársky park. Jeho dominantou je platanový háj. V rámci strednej Európy je jedinečný nielen veľkosťou, ale aj vekom. Rastie tu niekoľko desiatok priblžne 200 ročných platonov a to platan západný ( pochádzajúci zo Severnej Ameriky ), platan východný, jeho domovom je východné Stredomorie a platan javorolistý ( o jeho domovine sa vedú spory ). Platany dosahujú výšku až 40 metrov. Mohutné stromy poskytujú ideálnu príležitosť na hniezdenie väčších druhov vtákov. Žije tu jedna z najvýznamnejších kolónií havrana čierneho na západnom Slovensku - približne 130 - 200 párov. Na zimu odlietajú, vtedy park osídlujú zimujúce havrany z východnej Európy.
Zámocké jazierko vzniklo na konci 18. storočia. Pôvodne bol ostrovček v jazierku väčší. Rástoli tu platany a bol postavený altánok. Na ostrovček viedol drevený mostík. V roku 1957 jazierko vyčistili vybágrovali, ale to malo za následok ale poškodenie nepriepustného podložia a tým výrazne klesla hladina vody. Oprava jazierka tak nebola dokončená, k jeho ďalšej úprave došlo až po roku 1989.
Okolie jazierka je priestorom, ktorý využíva väčšie množstvo kačíc. Je tu možno vidieť kačice divoké ale ojedinele aj kačicu mandarínsku, ktorá pochádza z východnej Ázie. Voda v jazierku nie je najčistejšia, ale kačiciam to zjavne neprekáža. Vo vode sme videli na akomsi tenšom konári sa vyhrievať sa asi tri korytnačky. Z infopanela sme sa dozvedeli, že koncom 20. storočia sem vypustili nezodpovední návštevníci korytnačku písmenkovú, ktorá sa tu aklimatizovala a rozmnožila ( jej pôdnou krajinou je Severná Amerika ). Táto dravá korytnačka zdecimovala miestnych obojživelníkov a plazy.
Pri jazierku sú kde-tu pekné lavičky. Vo väčšom množstve sa nachádzajú v okolí detského ihriska.
Prešli sme chodníkom niekoľko desiatok metrov a naľavo, pár metrov od chodníka, sme uvideli akýsi vchod, ktorého okolie bolo zarastené bretšťanom. Ide o umelú jaskyňu - grottu, ktorá pochádza z 2. polovice 19. storočia. Prešla viacerými prestavbami. Súčasťou grotty je relief starorímskeho boha mora a riek - Neptúna. V jeho spodnej časti sa nachádza hlava medúzy s otvorom pre odtok vody. Fontánka pod jaskyňou bola vybudovaná približne o 200 rokov neskôr. Príchodom k jaskyňke sme sa dostali za spodnú, rovinatú časť parku.
Ďalej sa začal terén zvažovať. Zaujala ma nápadne červená, pomerne veľká kvetina, ktorá rástla v svahu pod vysokými stromami. Ide pravdepodobne o áron škvrnitý a červené sfarbenie nebol kvet, ale jedovaté plody. V tejto časti sme videli zrezaný strom s obvodom 380 cm. Tento strom, išlo o dvestoročný buk lesný, bol poškodený počas výchrice v roku 2007.
Ďalšou zástavkou, kde sme sa na chviľku zastavili bol amfiteáter.
Odtiaľ sme stúpali chodníkom do ďalšej časti parku, krorú opíšem v nasledujúcom článku - Hlohovecký zámok a jeho okolie.