Hrabyně - pútný kostol Nanebovzatia Panny Marie
Hrabyně je malou obcou ležiacou na kopcoch medzi Opavou a Ostravou známou aj ako miesto, kde prebiehali oslobodzovocie boje počas II. svetovej vojny. Je ale aj známym pútnickým miestom ( ako sme sa my dozvedeli až na mieste). Hlavná púť sa každoročne koná 15. augusta vo sviatok Nanebovzatia Panny Marie.
Putný kostol Panny Marie v Hrabyni stojí na mieste bývalého dreveného kostola z konca 15. storočia, ktorý vysvätili v roku 1497 počas panovania pani Markéty z Drahanovic.
S výstavbou nového kamenného kostola sa začalo v roku 1723 hlavne zásluhou pánov Mitrovských. K jeho vysväteniu došlo až takmer o 30 rokov. Táto slávnostná událosť sa konala 5. júna 1761. Vysvätil ho vtedajší olomoucký pomocný biskup Jan Karlem Leopold von Scherffenberg.
Kostol je 27 metrov dlhý, šírka lode je 16 metrov, veža má výšku 40 metrov.
Kostol má tri oltáre - hlavný a dva vedľajšie. Na hlavnom oltári, ktorý je zhotovený v novogotickom slohu, je umiesnený uctievaný obraz Matky Božej s Ježíškom. Je silno postriebrený, pripomína obraz Matky Božej Čenstochovskej. Bočné oltáre sú zasvätené sv. Janu Nepomuckému, sv. Alosovi, sv. Josefu a sv. Janu Evangelistovi.
Vnútornu vymaľbu lode kostola previedol majster Svoboda z Příbora. Na víťaznom oblúku je vítanie pútnikov v Hrabyni farárom Bohmem a história hrabynského obrazu podľa legendy.
Pred kostolom v malom upravenom parčíku je umiestnená socha sv. Anny a pomník rodáka z Hrabyně Prof. JUDr. Karla Engliša, ministra financii 1920 - 1931 a neskoršieho guvernéra Národnej banky československej 1934 - 1939.
Púte sa v Hrabyni konávajú v nedeľu bližšie k sviatku Nanebovzatie Panny Marie 15. augusta a v nedeľu bližšie k sviatku Narodenia Panny Marie 8. septembra.
K vzniku pútneho miesta sa viažu dve povesti. Podľa jednej neznámy cudzinec, vojak v húštine ukryl svätý obraz, po ktorý sa asi pre nemoc alebo smrť už nikdy nevrátil. Obraz neskôr našiel mladý pastier, ktorý hľadal svoje zabehnuté stádo prasiat.
Podľa druhej povesti sedliak viezol na voze ťažký náklad, miestom nazývaným Hrabín. Na voze spal aj jeho syn. Sedliak v snahe odľahčiť náklad syna z voza zhodil. Ten spadol na zem tak nešťastne, že sa zabil. Sedliak hľadal rozhrešenie nad svojim činom tým, že sa vydal na cestu do Ríma a požiadal pápeža o rozhrešenie. Ten mu ho udelil a dal mu obraz Panny Marie, s tým aby na mieste nešťastia postavil kaplnku. Sedliak tak učinil. Správa o novopostavenej kaplnke sa rýchlo šírila okolím a Hrabyně sa stala pútnym miestom.