Jestřabí - kaplnka Nepoškvrnenej Panny Marie Svatohostýnské

Obec Jestřabí sa nachádza v oblasti Valašska v severnej časti CHKO Biele Karpaty približne 9 kilometrov južne od Valašských Kolobouk.

Obec sa po prvykrát spomína v roku 1503 a patrila k brumovskéku panstvu. Jestřabí bolo v minulosti až do začiatku 20. storočia poľnohospodárskou a čiastočne pastierskou obcou.

Dve najvýznamnejšie kultúrne pamiatky sú na návsi, je to kaplnka zasvätená Panne Marii Svatohostýnské a kamenný kríž vedľa kaplnky z roku 1906. Na mieste, kde je dnes kaplnka, v minulosti stála zvonica, ktorú tvoril stĺp - samorast v hornej časti rozdvojený, na ktorom bol umiestnený zvon chránený šindľovou strieškou. V roku 1922 sa po zasadnutí občania na verejnej schôdzi dohodli, že namiesto starej drevenej zvonice, ktorej už hrozilo že sa zrúti, si postavia novú, murovanú zvonicu. Po získaní financii na výstavbu kaplnky formou zbierok a darov sa na pozemku, ktorý darovala obec začalo s jej výstavbou a dokončená bola v roku 1927, náklady na jej výstavbu dosiahli viac ako 40 000 korún. Kaplnka je postavená na návsi v neorománskom slohu, z bielych tehál. Veža kaplnky má štyri okna so žaluziami, pod nimi sa v troch výklenkoch nachádzajú obrazy sv. Václava, ktorý je hlavný zemský patrón Čiech a zároveň aj celých českých krajín - Čiech, Moravy a Sliezska, sv. Jana Nepomuckého, ktorý je patrónom obce Jestřabí a sv. Cyrila a Metoda, ktorí sú hlavnými patrónmi Moravy. Tieto obrazy sú dielom maliara Šváchu z Valašských Klobouk. Dolná časť veže kaplnky slúži ako predsieň, vo veži sú umiestnené dva zvony. Väčší zvon je o hmotnosti približne 50 kilogramov, odliali ho v ,,Prvá moravská zvonárna ,, v Brne, je darom od manželov Staňakových. Bol vysvätený 29. marca 1948, druhý zvon je menší a je umieračik. Pôvodné zvony kaplnky boli počas druhej svetovej vojny zrekvírované okupačnou nemeckou armádou pre vojenské účely. Do roku 1975 sa v zvonici zvonilo ručne, po tomto roku zaviedli zvonenie automatické. Loď kaplnky má rovný strop, je ukončená aspidou, v ktorej je umiestnený drevený oltár so sochou Panny Marie Svatohostýnské, ktorá v náručí drží malého Ježiška, zhotovil ju umelecký závod J. Prosecký v Brne. Vysvätenie kaplnky sa konalo 15. augusta 1927 vo sviatok Nanebovzatia Panny Marie, kaplnku zasvätili Nepoškvrnenej Panne Marie Svatohostýnskej, svätú omšu vtedy slúžil štítenský farár P. Alois Filip a kaplan Kvítek zo Slavičína. Pri príležitosti sviatku Nanebovzatia Panny Márie sa tu každoročne 15. augusta slúži pútnická svätá omša.

Pri kaplnke je ďalšia sakrálna pamiatka, je to kamenný kríž z roku 1906, ktorý je najstaršou pamiatkou obce. Kríž je zhotovený z pieskovca, je vysoký 4,5 metra, Jeho šírka je 1,5 metra. Je na ňom postava ukrižovaného Ježiša Krista, nad ktorým je nápis INRI. Pod krížom, na podstavci je kamenný reliéf so symbolmi kalicha, vinnej révy a obilných klasov. Pod týmto reliéfom je umiestnený porcelávový reliéf Panny Marie a dve biele mramorové dosky, na jednej je nápis ,, Pochválen bud pán Ježiš Kristus!.,, a ,, Věnováno ku cti a chwále od zbožných občanu L.P. 1906,,. Kríž zhotovil kamenár Havlásek z Olomouce.

Okolo kaplnky sme viackrát prešli autom, ale nikdy nebol čas sa zastaviť, lebo sme mali vždy iný cieľ našej cesty. Až teraz v lete som si našiel čas a zastavil som sa pri tejto peknej kaplnke, škoda len že nebola otvorená.