Klepáč - najvyšší vrch nad kúpeľami Trenčianske Teplice
Turistické cíle • Příroda • Kopec
Trenčianské Teplice sú kúpeľné mesto v doline Teplička šesť kilometrov juhovýchodne od Trenčianskej Teplej.
Obec sa spomína v roku 1598, ale teplé pramene, na ktorých kúpele vznikli sa uvádzajú už v roku 1379 a patrili panstvu Trenčianského hradu. Základy kúpeľnej osady položila šľachtická rodina Illésházyovcov, ktorá ich vlastnila od roku 1594 do roku 1835. Z ich panstva sa postupne vybudovala kúpeľná osada, ktorá na začiatku 19. storočia mala charakter kúpeľov nielen v Uhorsku, ale aj v zahraničí. Po roku 1835 kúpele odkúpil viedenský finančník Juraj Sina, po roku 1909 ich vlastnila budakeštianská banka. Ich ďalší rozvoj nastal medzi 1. a 2. svetovou vojnou.
Liečia sa tu choroby pohybového ústrojensva a nervové choroby. Liečeniu prispieva v nemalej miere i nádherná poloha v lone lesov a možnosť prechádzok po upravených chodníkov v lesoparku a v okolí.
Okolie tvorí niekoľko náučných chodníkov, na ktorých sa z informačných tabuli oboznámite so zaujímavosťami v okolí. Niektoré zastavenia ponúkajú pekné výhľady do okolia a odpočinúť sa dá v nových altánkoch alebo na lavičkách. Jedným z týchto naučných chodníkov je i náučný chodník Klepáč, ktorý začína v parku a vedie na najvyšší kopec v okolí - Klepáč. Tento náučný chodník je červeno značený, a troška s vás s ním zoznámim. Ak sa vydame od informačnej tabule a rozcestníkov po červenej značke, ešte na okraji parku je evanielický kostol, vedľajšia budova bola v minulosti určite súčasťou kúpeľov, mne sa páčila, len škoda, že už nie je udržiavaná a chátra. Chodník už ďalej vchádza do lesa. Hneď na začiatku je tesne pod ním malá kaplnka s Pannou Máriou a približne asi sto metrov za týmto miestom som na tomto chodníku mal jeden väčší problém. Kedže bolo 28. decembra 2013 a vládlo zimné počasie, plus 10 stupňov nad nulou, mal som veľký problém sa dostať cez rozbahnený terén, ktorý spôsobila tu stekajúca voda. Prekonal som to a následovalo zastavenie lesníckeho náučného chodníka, tieto dva chodníky majú určitú časť spoločnú. Sú tu vystavené a na tabuľkách popísané jednotlivé stromy, ktoré rastú v okolí. Obchádza sa ešte drevený kríž, chodník stúpa a za jedným z altánkov na tejto trase a rozcestníkom sa dostaneme k Štyrom lipám a po serpentínach a ďalšom altánku už nasleduje Jánošíková jaskyňa, ktorá je v nadmorskej výške 405 metrov nad morom. Prvá zmienka o tejto jaskyni je z roku 1898. Mali ju využívať zbojníci, neskôr sa jej kádrový profil vylepšil, miestní obyvatelia ju využívali pre náboženské účely. Dĺžka jaskyne je 10,5 metra, podľa stôp na jej stenách ju umelo zväčšoval človek. Vytváranie jaskyň je viazané prevažne na ľahko rozpustné , tzv. krasové horniny. Voda obohatená o oxid uhličitý leptá najmä pukliny a vrstvové plochy, neskôr ich obrusuje cudzorodými splaveninami a postupne vytvára podzemné chodby. Na Slovensku je známych približne 5700 jaskyň. Pred jaskyňou je tiež informačný panel. Chodník ďalej stále stúpa, v určitých miestách je cez stromy vidieť i časť mesta a dostaneme sa k bývalému lyžiarskému vleku, ktorý dnes už pripomína iba jeden starý stĺp a zarastená zjazdovka. Po ďalšom stúpaní a serpentínách sa už dostaneme na najvyšší vrchol okolia kúpelov Trenčianské Teplice, kopec Klepáč 575 m. n. m. Klepáč ponúka z vrcholu pohľad západným smerom na Považie a na hrebeň Bielych Karpát s Vršatcom. Na vrchole je altánok. Je tu umiestnená i poštová schránka, v ktorej je uložená vrcholová kniha. Na vrchole som bol sám, je tam i akási valcovitá nádoba, až neskôr doma som sa dozvedel, že tam má byť údejne umiestnený panoramatický ďalehľad. Výhľad do okolia bol ale aj tak zlý, bola oblačnosť a fúkal tam silnejší vietor. V minulosti tu stála i drevená vyhliadková veža a malá chatka alebu útulňa, ktorá je už len na historických fotografiach, je to škoda. Z vrcholu som pokračoval ďalej po červenej značke, po strmšom klesaní na Malý Klepáč 470 m. n. m. a ďalej po zelenej značke späť do Trenčianských Teplíc.