Čachtice - Draškovičov kaštieľ po revitalizácii
Naším cieľom pri poslednej návšteve Čachtíc nebol známy Čachtický hrad, ale Draškovičov kaštieľ, ktorý otvorili po revitalizácii začiatkom leta 2024.
Kaštieľ je krásne opravený nielen zvonku, ale predovšetkým znútra. V Dražkovičovom kaštieli bola pred rokom 2021 klasická vlastivedná expozícia. V období 2022 - 2024 prebiehala kompletná rekonštrukcia, po ktorej boli sprístupnené obnovené priestory prízemia a prvého poschodia, ale pribudli aj nové priestory a to v suteréne.
Po zakúpení vstupeniek ( 6 € dospelá osoba ) v pokladni na prízemí sme pokračovali prehliadkou prízemia. Sprievodca v tomto kaštieli nie je. Najskôr sme sa z veľkého nástenného panela dozvedeli najdôležitejšie roky z histórie Čachtíc.
Potom nás už zaujal jeden veľký exponát - voz, ktorý je typický pre kočovných Cigánov. Rómom bola venovaná jedna menšia miestnosť. Informačný panel nás oboznámil s históriu Rómov. Prví Cigáni prišli do Uhorska v 14.,15. storočí, možno aj skôr. Prvá správa o prítomnosti Rómov na dnešnom území Slovenska je z roku 1328. V okolí Čachtíc sa Rómovia zrejme objavili už pred stáročiami, viedli ale kočovný život, takže sa vždy zdržali len krátko. V 18. storočí sa už objavujú rómske priezviská. Tunajší Rómovia sa venovali kováčskemu remeslu, vyrábali najmä reťaze, klince a rôzne potrebné nástroje. Mnohí aj s manželkami pracovali v kameňolomoch, pri výrobe surovej tehly alebo v sezóne pomáhali najmä pri mlátení. Keď sme sa v múzeu priblížili k "obrazu" kováča, ten zrazu ožil. Kováč z obrazu začal návštevníkov názorne zoznamovať so svojím remeslom. S prácou kováča nás v krátkom filme oboznámil jeden slovenský herec. Vo voze bola umiestnená obrazovka s filmom o Cigánoch.
V ďalšej časti sme sa dozvedeli niečo o Habánoch. Žili v uzatvorených komunitách, zvyčajne na okraji mesta či obce. Ich domy boli veľké, na prízemí mali spoločnú kuchyňu a jedáleň, často i škôlku, kde sa spoločne starali o deti. Na poschodí, niekedy mal dom aj dve poschodia, boli malé spálne pre jednotlivé rodiny. Členovia danej komunity pracovali spoločne.
Habáni nazývaní aj novokrstenci - anabaptisti sú príslušníkmi radikálneho reformného kresťanského náboženského hnutia, ktoré vzniklo v 20. rokoch 16. storočia. Boli presvedčení, že krst detí je bezvýznamný a človek má byť pokrstený až vtedy, keď je plne schopný uvedomiť si závažnosť tohto aktu.
Označenie "habáni" vzniklo pravdepodobne z nemeckého Haus haben - mať dom. Habáni žili v uzavretých komunitách, tzv. dvoroch. Na čachtickom panstve sa habáni usídlili s povolením grófa P. Nádašdyho v roku 1620. Boli zručnými remeselníkmi - hrnčiari, tkáči, nožiari aj chýrni liečitelia, ženy boli často pôrodnymi babicami. Roku 1645 časť čachtických habánov opustila obec a odišli hlavne do Sedmohradska, kvôli tomu, že nový zemepán začal prenasledovať vyznavačov iných náboženstiev ako kresťanstvo.
Posledná časť expozície na prízemí je venovaná spolku Tatrín ( 1844 -1848 ), ktorý združoval štúrovcov. Spolok okolo Ľudovíta Štúra a J.M.Hurbana a M.M.Hurbana tvorili evanjelickí vzdelanci, ktorých cieľom bolo podporovať a zveľaďovať kultúrny život a vzdelanosť na Slovensku. Štvrté, posledné valné zhromaždenie Tatrína sa uskutočnilo na fare v Čachticiach.
Po zhliadnutí prízemnej časti Dražkovičovho kaštieľa sme si obuli nové, čisté návleky a vybrali sme sa na prvé poschodie. Tu sú dve väčšie miestnosti a asi štyri menšie. Najväčšie miestnosť sa venuje histórii rodov, ktoré v Časticiach pôsobili. Keď si sadnete do prvého kresla dozviete sa niečo o najstaršom rode a to o rode Ctibora zo Ctiboríc. Každé kreslo má erb niektorého z rodov a pomocou sluchádka - audiosprievodcu si návštevník vypočuje jeho históriu. V strede miestnosti je na figuríne replika ručne ušitých šiat majiteľky Čachtického hradu Alžbety Bátoryovej, vytvorená podľa jej portrétu.
Z infopanela sme sa dozvedeli niečo o štyroch šľachtických sídlach. Najstarším bol kaštieľ Orságovcov, ktorý už dnes neexistuje. Kaštieľ Nádašdyovcov bol sídlom Františka Nádašdyho a Alžbety Bátoryovej. Dnes tiež už neexistuje. Kúriu Drugetovcov dal postaviť na začiatku 17. storočia Juraj Druget z Humenného, manžel Kataríny Nádašdyovej, dcery Alžbety Bátoryovej. Ako posledný bol postavený Dražkovičov kaštieľ v roku 1677.
Pekne upravené, voňajúce novotou sú ďalšie izby : spálňa s dobovým nábytkom, hudobný salón, izba pre deti či študovňa. Miestnosti prezentujú šľachtickú bytovú kultúru v spojení s múzejnou expozíciou. Druhá veľká podlhovastá miestnosť je obrazáreň. Tu sa konávajú aj akcie.
Po vzhliadnutí múzea sme sa ešte presunuli do pivnice, kde sú dve expozície : Alžbeta Báthory a Vinárstvo a jeho tradície. Obe časti sú na malom priestore, ale veľmi pekne spracované. Čachtice sú známe svojou vinárskou históriou, víno sa tu vyrábalo a odtiaľto vyvážalo už od stredoveku. Tiež sa nás zaujala expozícia, ktorá sa snaží návštevníkovi predstaviť fakty o Alžbete Bátoryovej ale aj o legende, ktorá vznikla po jej smrti. Je tu použitá unikátna technológia - holografické divadlo.
História Dražkovičového kaštieľa :
Kaštieľ dal v roku 1677 postaviť krajinský sudca Mikuláš Draškovič ( 1630 - 1687 ), ktorý sa priženil do rodiny Drugetovcov. V roku 1710 kaštieľ získal Pavol st. Forgáč ( 1677 - 1746 ). Ten kaštieľ rozšíril o dve krídla a zriadil súkromnú kaplnku. Jeho potomkovia vlastnili kaštieľ do roku 1852, kedy ho získal rod Čenkey. Ku koncu 19. st. a začiatkom 20.storočia už slúžil len ako noclaháreň nemajetného obyvateľstva. Za socializmu prešiel kaštieľ rekonštrukciou. Dve krídla a kaplnka boli odstránené. V 60 rokoch tu zriadili múzeum, ktoré je dodnes pobočkou Trenčianskeho múzea v Trenčíne. Dnes ako som už písala je múzeum pekne obnovené.
Mne sa opravený kaštieľ aj nová expozícia veľmi páčili. V roku 2025 by sa mala uskutočniť aj úprava parku, takže pohľad na Dražkovičov kaštieľ bude ešte krajší.
Přidat do oblibených uživatelů
Čachtice
Mapa
Ubytování
Počasí
Chaty a ChalupyPříspěvky z okolí Čachtice - Draškovičov kaštieľ po revitalizácii
