Loading...
Na pekné miesta sa človek rád vracia, táto možnosť sa mi tiež ponúkla počas návštevy Podkrušnohoří. Komaří vížku, dominantu hrebeňa východných Krušných hor som naposledy navštívil približne pred 20 rokmi a za pekného počasia pohľad na ňu bol lákadlom sa tam zasa pozrieť a rozhliadnuť sa. Táto 806 metrov vysoká hora podľa niekdajšieho názvu aj Muckenberg - strašidelná alebo vrtošivá hora bola spájaná hlavne s dolovaním cínu a neskôr mede.
V roku 1553 na vrchole hory nechalo združenie pod vedením hornického mistra Davida Koitha postaviť pre baníkov, ktorí v okolí pracovali 9 metrov vysokú kamennú vežu, do ktorej umiestnili o rok neskôr zvon, ktorý odlial zvonár Tomáš Jaroš v Brne. Zvon oznamoval baníkom začiatok a koniec ,,šichty,,, zvonil ale aj počas sviatkov, na poplach napríklad pri nešťastí v bani a jeho hlas doprevádzal aj baníkov pri ich poslednej ceste. Povinnosťou bolo pri zaznení zvonu sa ukloniť a hlasito pozdraviť ,,Zdař bůh,,. Zvon sa počas tridsaťročnej vojny pokúsilo odcudziť švédske vojsko, zabránili im v tom ale císarské vojská. Cín sa na Komaří vížke ťažil do 19. storočia.
Ja som sa tu za meďou a cínom nevidal, chcel som si opäť pozrieť jednu z najstarších rozhľadni v Krušných horách. Rozhľadňa je časťou budovy horského hotela, nechal ju v roku 1857 postaviť vtedajší milovník rozhľadní a výhľadov do diaľky knieža Clary Aldringen. Rozhľadňu stavali podľa projektu staviteľa Raimunda Zechela z Krupky, ten sa rozhodol starú zvonicu včleniť k horskému hostincu ako vyhliadkovú. Novopostavený horský hostinec s dobrou kuchyňou a s vyhliadkovou vežou si turististi ihneď obľúbili a patril k najnavštevovanejšiemu miestu na hrebeni Krušných hor.
Niekde som sa dočítal, že na prelome 19. až 20. storočia sa v turistickom sprievodcovi uvádzala aj rada pre turistov ,,Toužite-li po dalekém výhledu, přicházejte na Komaří vížku pouze o nedělích a o svátcích, kdy veškerý průmysl dole ve měste stojí a z komínů se nekouří,,. Nádherný výhľad z Komaří vížky uchvátil napríklad aj známeho nemeckého básnika Johanna Wolfganga Goetheho alebo známeho cestovateľa Alexandra von Humbolta.
V roku 1890 ho Woelov cestovný sprievodca popísal ak jeden z najkrajších výhľadov v Európe. Ja som pri pohľade z jedného z najkrajších výhľadov v Európe nemal až toľko šťastia, okolie v diaľke bolo trocha v opare.
Horský hotel je po rekonštrukcii, vyhliadkové okná 15 metrov vysokej rozhľadne sú zaslepené, takže už neplnia svoju funkciu. Ale aj napriek tomu je z Komaří vížky za vhodného počasia nádherný panoramatický výhľad na České středohoří, Krušné hory, Lužické, Doupovské a Jizerské hory, dokonca až na Krkonoše a vraj aj do Prahy.
Na parkovisku u hotela ma zaujala aj jedna pamiatka na kolesách. Šlo o sovietsky automobil UAZ, ktorý sa najskôr ako predchodca UAZ - 452 začal ako UAZ 450 výrábať už v roku 1958 a vyrába sa dodnes. Tento UAZ vyrába Uľjanovskij Avtomobilnyj Zavod v Uljanovsku. UAZ má podľa svojho tvaru ľudový názov Buchanka - po rusky znamenajúci bochník. Buchanky sa vyrábajú ako minibusy, sanitky, dodávky, používala ich hlavne sovietska, ale aj Československá armáda. Mnoho uživateľov si tento automobil obľúbilo a dodnes nedá na neho dopustiť.
Prístup na Komaří vížku je možný po asfaltovej ceste z Krupky, lanovkou z Bohosudova, po značených turistických trasách, cyklotrasách a v zime po udržiavaných bežeckých tratiach po hrebeni Krušných hor.