Loading...
Turistické cíle • Technická památka
Obec Lahošť v Ústeckom kraji a okrese Teplice má približne 680 obyvateľov. Nachádza sa približne jeden kilometer severne nad mestom Duchcov. Prvá písomná zmienka o obci je zo 14. a 15. storočia, v období keď obec patrila pod hrad Rýzmburg.
Pokiaľ by ste cestovali cez Ladhošť z Duchcova smer Teplice po ulici Teplická, možno by vás upútala u križovatky smer Jeníkov murovaná hranolovitá veža. Bol to aj môj prípad, o veži som predtým nič nevedel. Najskôr ma napadlo, že je to zvonica, ale jej okná sa mi ako okná zvukové moc nezdali. Odfotil som si túto vežu a až neskôr so si o nej zistil, prečo ju postavili a čomu slúžila. Ide o bývalú vodárenku vežu, ktorú v období okolo roku 1822 nechali postaviť Valdštejnovci z Duchcova. Vodárenská kamenná veža má pôdorys približne 8 x 8 metra, jej výška je asi 15 metrov. Dôvod, prečo nechali Valdštejni postaviť túto vežu v malej obci bola voda, konkrétne ,,Obří pramen,,, ktorý sa nachádzal v podzemí a mal zloženie podobné teplickým prameňom. Teplota tohto termálneho prameňa bola 25 - 38 °C a sila vyvierania na povrch 27 - 42 litrov za sekundu. Silu prameňa využívali pre pohon vodného mlyna, tu sa využívala iba sila vody. Valdštejni postavením vežu využívali teplotu termálnej liečivej vody. Z vodárenskej veže fungujúcej ako vodojem s čerpadlom nazývaným ,,trkáč,, ju ďalej odvádzali do Duchcova, kde vtedy stáli takzvané Gränz lázně.
Problémy nastali z dôvodu ťažby uhlia, prvý pokles hladiny termálnej vody zaznamenali v roku 1878. Druhý, ktorý mal katastrofické následky na dole Dollinger zaznamenali v roku 1879. Odvádzanie termálnej vody do lázní Duchcov sa po poklese prameňa skončilo, skončila sa aj historia duchcovských lázni. Prameň dnes stále tečie v hĺbke 35 m asi niekde smerom na Teplice, má ešte stále pomerne mohutný tok, možno v budúcnosti ešte dôjde k jeho využitiu. Teplota prameňa je dnes asi 15-20 °C.
Termálny prameň vyvieral na území dnešného Lahoště už v dávnej minulosti, dávno pred príchodom prvých obyvateľov. Na tomto území žili alebo pobývali ešte v období pred naším letopočtom Kelti a o minerálnom prameni vedeli a aj ho využívali. Dôkazom o prítomnosti Keltov je objavenie ,,Duchcovského pokladu,,, ktorý bol náhodne objavený v roku 1882 pri prácach na úprave prameňa po poklese vydatnosti prameňa. Objavili vtedy v skalnej trhline v hĺbke asi 6 metrov približne 1600 keltských bronzových mincí. Časť tohto pokladu je dnes v teplickom, duchcovskom a Národnom múzeu v Prahe.
Po prievale vody, ktorá spôsobila aj katastrofu v dole Dollinger veža prestala slúžiť svojím účelom, v jej dolnej časti majú susedia z vedľajšieho domu sklep.