Loading...
Od peknej červenej staničnej budovy sme sa vybrali na Námestie sv. Ignáca, ktoré má pomenovanie podľa kostola, ktorý sa tu nachádza. Námestie má podlhovastý tvar a je tvorený parkom, na konci ktorého je kostol a fara.
Kostol sv. Ignáca z Lyoyly bol postavený pravdepodobne v rokoch 1710 - 1712.
Po viac ako desatročí vyhorel a v roku 1728 bol znova zaklenutý. Podľa súvekých dokumentov v roku 1813, počas pamätnej povodne na Váhu, voda podmyla múry a poškodila faru. Kostol ale ani potom nezostal nadlho od pohrôm uchránený. Počas povstaleckých rokov 1848 - 1849 dal veliteľ pevnosti vypáliť Mestečko, aby ho nezničilo povstalecké vojsko. Oheň zachvátil aj strechu a vežu kostola. Zvony ani vežové hodiny sa už nedali zachrániť. Bolo poškodené aj vnútro kostola. Na prítomnosť slovenských dobrovoľníkov v povstaní poukazuje prítomnosť železnej gule vo východnej stene chrámu a tri na budove fary. Oprava kostola bola nevyhnutná. V roku 1863 bola dostavaná nová veža. Počas prvej svetovej vojny vojaci zrekvirovali väčší zvon. Nový zvon bol potom zakúpený zo zbierky farníkov v roku 1922.
Do roku 1962 spravoval farský úrad kononik Augustín Gramantik. Za jeho pôsobenia bola pristavaná sakristia a bol zväčšený chórus do dnešnej podoby.
Od roku 1962 pôsobil v kostole farár Imrich Hofierka. Za jeho pôsobenia bola položená nová strešná krytina, upravená veža, dodaný tretí zvon "Jozef", bola prevedená aj maľovka kostola a vonkajšia úprava kostola. Došlo k plynofikácii kostola aj fary. Za pôsobenia ďalších farárov došlo napr. k výmene okien a lavíc, boli vyrobené detské lavičky. Pri príležitosti 500. výročia narodenia sv. Ignáca bola vyhotovená oprava fasády položením brizolitu. Za vchodom do kostola bola vytvorená Lurdská jaskyňka. Došlo aj ku generálnej oprave organu, výmene strešnej krytiny, zaviedlo sa nové kúrenie, došlo k výmene okien a vytvoreniu pastoračné centra.
Interier kostola :
Organ, ktorý bol zostrojený v polovici 19. storočia, patrí k najzvučnejším v okolí.
Presbytérium je zaklenoté valenou klenbou s lunetami a loď pruskou klenbou. Na hlavnom klasicistickom oltári sv. Ignáca z prvej tretiny 19. storočia je dominantný obraz tohoto svätca. Bočný klasicistický oltár Panny Márie pochádza z poslednej tretiny 18. storočia. Z tohto storočia sa zachovala aj oltárna architektúra, kazateľnica, krstiteľnica a relikviár s tepaným dekórom.
Pred kostolom stojí socha Panny Márie na rokokovom stĺpe z polovice 18. storočia, nachádzajúca sa v kamennej pletencovej ohrade.
Na kostole je umiestnený misijný kríž a pamätná tabuľa na tých, ktorí boli odsúdení a väznení v leopoldovskej väznici z radov duchovných a veriacich.
Za kostolom v parčíku sa nachádza renesančný kamenný stĺp - pranier. Bol postavený v roku 1678. Slúžil na potrestanie previnilcov. Tresty sa udeľovali za krádeže, ohováranie, ublíženie... Najčastejšie sa pranierovanie uskutočňovalo v nedeľu, počas sviatkov alebo jarmoku. Previnilcov súdila Mestská rada, ktorej zasadal richrár. Pranier má výšku 3 metre, stĺp je štvorhranný, po bokoch prehĺbený. Z dvoch strán sú pripevnené na reťazi gule. Vrch je ukončený strieškou. Pôvodne bol umiestnený na inom mieste, od roku 1960 stojí v mestskom parku. Pranier je významnou pamiatkou.
Kostol sv. Ignáca z Lyoyly má pekne upravené okolie, doplnené stromami. Kostol bol otvorený, dovnútra sa dalo sa nazrieť cez priehľadnú kovanú mrežu. Kostol je pekne vymaľovaný, s dostatkom svetla. Páčilo sa mi tu.