Lipov - kostol a pamätník obetí vojny

Obec Lipov je súčasťou mikroregionu Horňácko, ktorý tvorí 9 obcí ležiacich na juhozápadnom úpätí Bielych Karpát. Obec leží v údolnej nive riečky Velička.

Prvá zmienka o tejto obci je z roku 1358. V centre obce na návsi je dominantou kostol Všetkých svätých. Bol postavený v rokoch 1879 -1880 na mieste bývalého starého gotického kostolíka, ktorý mal udajne pochadzať zo 14. storočia. Tento pôvodný kostol, vedľa ktorého stála aj kamenná štvorhranná veža s dvoma zvonami zo 16. storočia stál uprostred cintorína, ktorý bol zrušený v roku 1837. Hlavným dôvodom bol jeho zlý stav na začiatku 19. storočia, na ktorý sa podpísal vliv rôznych prírodných katastrof. Jeho steny boli rozpukané, došlo aj k narušeniu jeho klenb a tiež jeho priestor už nevyhovoval počtu farníkom. Náhradným riešením boli bohoslužby v bývalej obecnej sýpke, ktorú upravili na kaplnku, ktorá stála pred dnešnou budovou obecného úradu a slúžila vlastne až do doby vysvätenia nového kostola. Nový kostol, dokončili za panovania cisára Františka I. a pôsobenia päpeža Leva XIII. a kardinála Bedřicha z Fürstenburgu, arcibiskupa olomoucského. O výstavbu kostola sa staral lipovský farár František Kvasnička a vysvätil ho strážnický dekán Martin Novotný. Prvá omša sa tu konala na jeseň o sviatku Všetkých svätých.

Staviteľom tohto kostola bol Leopold Slovák zo Strážnice. Hlavný oltárny obraz maľoval známy brnenský akademický maliar Emil Pirehan. Varhany zhotovil majter varhanár Josef Hauke z Uherského Hradiště. Kazateľnicu a hlavný oltár vyrobil stolársky tovarník Teodor Feeg z Brna. Tesárske práce viedol a prevádzal Martin Sochor zo Strážnice, dvere kostola sú dielom Františka Šimbíka z Lipova. Okna vyrobil a usadil sklenár z Viedne Ferdinand Kocián. Bohužiaľ sa ale nezachovala žiadna zmienka o autorovi krásnych vyrezavaných drevených pavlačí. Kostol bol postavený za 53 738 zlatých. Z tejto finančnej čiastky Matica náboženská pokryla 20 000, ostatné hradili farníci a obec sa touto stavbou veľmi zadĺžila. Z tohto dôvodu bolo na začiatku vybavenie kostola veľmi skromné, bolo úplne závislé na daroch veriacích.

Počas 1. svetovej vojny v roku 1917 museli byť z kostola pre vojenské účely odovzdané všetky medené veci, kostol prišiel o dva zvony, o staré cínové veci ako svietníky a konvičky a tiež o cinové varhanné píšťaly. Dva nové zvony do veže kostola nainštalovali v roku 1923 a nové píšťaly varhán v roku 1924. Druhá svetová vojna sa zachovala ku kostolu podobne ako prvá. 28. 3. 1942 došlo k odobraniu zvonov kostola, zostal iba zvon umieráčik. Nové tri zvony umiestnili do veže kostola po vysvätení 8. 2. 1948. Najväčší zvon má hmotnosť 314 kg, druhý váži 158 kg, a tretí najmenší z nápisom Svatý Vojtěch váži 91 kg. Všetky tieto tri zvony boli odliate v zvonárni Michera a spol. v Brne.

Interier kostola sa začal vo väčšej miere obnovovať po 2. svetovej vojne. v roku 1949 v kostole umiestnili drevenú sochu Božského srdca Pána od brnenského rezbára Jaroslava Vaňka. Na bočný oltár zhotovil tento rezbár sochu Panny Marie Svätohostinskej. V tom istom roku boli zakúpené i ďalšie sochy sv. Antonína Paduánskeho a sv. Terézie. Na úpravách, údržbe a doplňovaniu interieru kostola sa pracuje neustále až do dnešných dní.

Naľavo od kostola je umiestnený kamenný kríž a o niečo ďalej pomník obetí vojny. V hornej časti tohto pomníka Ježiš utešuje vojaka, pod nimi je nápis V upomínku na prolitou krev ve válce světové. Pod týmto nápisom je umiestnená mramorová doska menami obetí obyvateľov obce. V dolnej časti je ešte socha plačuceho dievčaťa v ľudovom kroji.