Malé Svatoňovice - pamiatky o ťažbe uhlia

Obec Malé Svatoňovice ležiaca pod Jestřebími horami je známe ako rodisko bratov Čapkovcov, aj ako pútnicke miesto, má ale aj svoju bohatú minulosť v ťažbe uhlia. Už v roku 1590 v trutnovskej kronike Simon Hüttel zaznamenal prvý nález čierného uhlia v neďalekých Markušovicích a odtiaľ sa dobývanie ,,hořlavého kamene,, rozšírilo po celých Jestřebích horách.

Uhlie sa na Svatoňovicku podľa náchodského archívu začalo kopať približne v roku 1634. Na rozkaz vrchnosti najkvalitnejšie uhlie putovalo výhradne pre potreby dvorného kováča. Uhlie v minulosti aj úmyselne vo väčšom množstve pálili za účelom získať hnojivo na pole. Dolovanie uhlia na Jestřebích horách definitívne ukončili v roku 1990, teda po viac ako 400 rokoch.

Jednou z pamiatkou na túto dobu je aj ,,Dedičná štola Kateřina,, ktorú založili koncom 30. rokov 19. storočia. Táto štola bola oproti starším položená najnižšie a niesla tiež názov ,, nová, alebo najnižšie položená,,. Podľa pôvodného plánu mala mať táto štola dĺžku 1 kilometer, slúžila by k odvodneniu bane na Predných horách a pomohla by doprave vyťaženého uhlia do Malých Svatoňovic. Tento projekt ale dokončený nebol, vyhĺbili ju do dĺžky 250 metrov a dolovali v nej uhlie zo žďareckých a petrovických vrstiev. Zahájenie ražby začalo niekedy okolo roku 1800. Všetko sa tu úplne zastavilo koncom 50. rokov 19. storočia, v roku 1858, vtedy banícky úrad náchodského panstva po odkupení štoly pod Kozincom, neskoršej štoly Ida začal dolovať na novom mieste. Štola Kateřina vďaka svojím puklinovitým prameňom slúžila aj ďalej, a to ako dodavateľ vody pre ,,svatoňovické lázně,, koksové pece a po roku 1878 aj pre briketáreň nad vlakovou stanicou. Názov Kateřina štola získala k pamiatke a uctievaniu náchodskej kňažny Kateřiny Vilemíny Benigny, dcéry Petra Birona, vojvodu Kuronského a Anny Charlotty Dorothey von Meden. Narodila sa v roku 1781 v dnešnej Jeglave v Lotyšsku a zomrela v roku 1839 vo Viedni. Dnes je táto voda využívana pre vodostryky na námesti a u školy. Dedičná štola Kateřina sa nachádza neďaleko nad námestím, v lese. U vstupu do šachty je infopanel, lavička na odpočinok. Pôvodný profil vstupu do štoly bol približne 2x 2 metre, po rekonštrukcii je vstupný portál zabezpečený mrežou a je 1, 9 x 0,9 metra. Za mrežou je umiestnený banský vozík , ktorý používali v štole v 50. rokoch minulého storočia, ktorý používali pri údržbe a čistení vodovodu. Je reštaurovaný, jeho torzo objavili pracovníci firmy Erebos v zavalenej časti ústia štoly a v roku 2011 získal svoju pôvodnu podobu zásluhou firmy Ida - pro. Za vozíkom, kde je už ďalšia časť štoly zabezpečená múrom je obraz patrónky baníkov - sv. Barbory. Dedičná štola Kateřina bola súčasťou bane sv. Barbory. Vyobrazenie sv. Barbory je prevzaté z oltára z roku 1888 v kostole Sedemradostnej Panny Marie v Malých Svatoňovicích.

Druhou pamiatkou na banícku minulosť je terenná expozícia banských strojov Malé Svatoňovice. Nachádza sa blízko železničnej stanice, na mieste, kde v minulosti prechádzala úzkokoľajná dráha z Dolu Zdeněk Nejedlý - dedičná štola IDA do Malých Svatoňovic. Rozchod koľají bol 65 centimetrov, prevýšenie od IDA po nákladište je 17 metrov a celková dĺžka trate bola 1300 metrov. Stavbu tejto úzkokoľajovej dráhy začali v roku 1863 a prevádzku zahajili v roku 1864. Banské vozíky až do roku 1903 ťahali kone, neskôr, do roku 1927 už parné lokomotívy. Paru vystriedali lokomotívy elektrické, tie tu jazdili až do ukončenia prevádzky úzkokoľajky v roku 1981. Trať bola v roku 1983 úplne zlikvidovaná.

Túto terennú expozíciu pripravil kolektív pracovníkov IDA PRO Malé Svatoňovice v roku 2003 pri príležitosti výročia 140 rokov od zahájenia stavby a 20 rokov jej zániku. Vďaka patrí aj iným firmám a jednotlivcom, ktorý sa podielali na vybudovaní tejto expozície. Pozrieť si tu môžete banské stroje, ktoré slúžili k razeniu chodieb, dobývaniu a preprave uhlia, vyskúšať si, ako sa sedelo vo vagóniku, ktorý prepravoval baníkov v podzemí Dolu Zdeněk Nejedlý.