Malé Svatoňovice - pútnicke miesto
Turistické cíle • Památky a muzea • Kostel
Obec Malé Svatoňovice, pôvodná banícka obec, ľudovo tiež nazývana ,,Studánka,, s počtom obyvateľov približne 1500 leží na úpäti Jestřebích hor v nadmorskej výške 450 metrov.
Malé Svatoňovice majú bohatú históriu a sú spájané so svojími rodákmi, bratmi Karlem a Josefem Čapkovými. Obec Malé Svatoňovice je ale aj známym pútnym miestom.
Dominantou obce je barokový pútny kostol zasvätený Panne Marii Sedemradostnej. Kostol nechala postaviť vtedajšia majiteľka náchodského panstva Anna Maria Viktoria Piccolomini de Aragona blízko studničky, kde predtým stála iba jednoduchá drevená kaplnka. Všetko sa to začalo svatoňovickou ,,Studánkou,, ktorá bola známa už z dávnych čias a je opradená povesťami o jej zázračných schopnostiach uzdravovať nemocných. Traduje sa, že v októbri roku 1715 Václav Šrejbr zavesil na suchú čerešňu u studničky drevenú sošku Panny Marie zhotovenú rezbárom Janem Karasem z Odolova. Následne vo sviatok Všetkých svätých 1. novembra 1715 došlo k uzdraveniu chromého Davida Dröschela zo Slavětína. V júli roku 1716 táto už sedem rokov suchá čerešňa rozkvitla a v septembri toho istého roku mala plody. Studnička sa po týchto udalostiach stala hojne navštevovaným miestom a to podnietilo vtedajšiu majiteľku náchodského pánstva k výstavbe kaplnky u prameňa a neskôr aj barokového kostola, ktorý dokončili v roku 1734 a zasvätili ho ku cti Siedmym Radostiam Panny Marie.
V rokoch 1830 - 1831 bola prevedená prestavba kostola, odvtedy má dnešnú podobu. Vybavenie interiera kostola je prevážne z 2. polovice 19. storočia.
Tesne nad kaplnkou s prameňom je ďalšia kaplnka, je z roku 1934. V roku 1948 v nej zriadili Lurdskú jaskyňu. Vtedajší duchovný správca v Malých Svatoňovicích Jan Nádvorník ju nechal postaviť z veľkého množstva araukaritov, skamenelých stromov, pozbieraných na neďalekom Žaltmane.
V lesnom svahu nad kostolom a kaplnkou je Mariánsky sad so siedmymi kaplnkami a krížovou cestou so 14 drevenými krížmi. Kríže sú zdobené kolorovanými plastikami v rámoch od trutnovského maliara Ignáca Russe. O jeho vybudovanie sa postaral Spolok pre zvelebenie pútneho miesta v Malých Svatoňovicích. Základny kameň bol posvätený v roku 1892 a ešte v tom roku dokončili v svahu nad kostolom sedem murovaných kapličiek Siedmych Radosti Panny Marie, ktoré zdobia obrazy akademického maliara Josefa Cobla, niekdajšieho žiaka svatoňovickej školy. Krížová cesta umiestnená tiež na tomto mieste je staršia, z roku 1839. Nad touto križovou cestou a kalvariou je kaplnka Božieho hrobu postavená v rokoch 1902 - 1905. Stred kaplnky tvorí presklenená časť, v ktorej na kamennom lôžku z araukaritov je umiestnená ležiaca socha mŕtveho Ježiša Krista, ktorú zhotovil sochár a rezbár Antonín Sucharda z Novej Paky. Táto kaplnka s božím hrobom bola vysvätená 8. apríla 1906. Dolnú časť vstupu do Marianského sadu tvorí zdobená kamenná vstupna brána a kamenné stĺpy.
Na ,,Svatoňovickú pouť,, si zaspomínala aj Božena Němcová vo svojom diele Babička.