Mikulov - Svatý kopeček
Turistické cíle • Památky a muzea • Boží muka
Krížová cesta na Svaty kopeček v Mikulove patrí k najstaršej v Čechách. Jej zakladateľom bol kardinál František z Dietrichssteinu. Základný kameň kaple sv. Šebestiána bol položený v roku 1623 a v roku 1630 bola úplne dokončená. O rok neskoršie bol dončený objekt zvonice, kaplnka Božieho hrobu a ďalšie kapličky. Ďalších sedem kapličiek dokončili v rokoch 1750 - 76 a tým vlastne došlo k dostavbe všetkých štrnástich zastavení tejto krížovej cesty. Takže v tomto roku 1776 toto pútnické miesto dostalo svoju konečnú podobu a celý areál bol slávnostne vysvätený.
Horšie časy toto miesto zažívalo počas vlády cisára Josefa II., kedy kalvária začala chátrať a bola odsvätená. K jej oprave došlo v rokoch 1862 - 1865 hlavne vďaka úsiliu probošta Augustína Barstensteina a v tom istom roku došlo i k opätovnému slávnostnému vysväteniu obnovenej krížovej cesty. Vtedy na Svatý kopeček vyniesli sošku mikulovskej Čiernej Madony a začala sa vlastne nová tradícia marianských púti.
K veľkému poškodeniu krížovej cesty došlo koncom druhej svetovej vojny počas oslobodzovania Mikulova v roku 1945. Ihned po vojne boli zahájené práce na jej obnovu a v roku 1946 sa tu konala prvá povojnová púť . V tomto roku došlo aj k majetkovým zmenám a právam. Toto miesto prevzala rímskokatolická farnosť u kostola sv. Václava v Mikulove.
Hlavnou dominantou na sv. Kopečku je kaplnka sv. Šebestiana, pôvodne nazývaná tiež Tanzberg, ktorej základný kameň vysvätili v roku 1623 a nechal ju postviť František z Dietrichsteina na vďačnosť bohu za prekonanie morovej epidémie. Dokončená bola v renesančnom architektonickom slohu v roku 1630. Táto kaplnka však už v roku 1663 vyhorela a na jej mieste bola v rokoch 1672 - 79 postavená nová väčšia kaplnka s pôdorysom gréckeho rovnoramenného kríža. Počas josefínskych reformácii bola kaplnka v roku 1786 odsvätená, jej zariadenie interieru podstúpilo dražbu. Po roku 1802 slúžila pre vojenské účely ako skladisko pre strelný prach - muničák. Neskôr vraj tiež ako úkryt pre okolo sa pasievajúce ovce počas zlého počasia. Jej úplnu skázu zariadila búrka s výchricou, ktorá zničila už i tak zbytky poškodenej strechy. Zmena k lepšiemu nastala až po roku 1861, kedy zásluhou probošta Augustína Bartensteina začala obnova sv. Kopečka a kaplnka sv. Šebestiána mohla byť v roku 1865 za účasti viac o 15 tisíc veriacích opäť novovysvätená. V dnešnj dobe je kaplnka v rekonštrukcii, jej fasády na určitý čas zdobí lešenie.
Vpravo od kaplnky v. Šebestiána je ďalší zaujímavá stavba na sv. Kopečku, ktorou je zvonica, ktorá tiež mala názov Kampanila. Postavili ju v roku 1631 a jej prvým zvonom bol sv. Šebestián, ku ktorému neskôr pridali zvon sv. Anna. Prvý požiar zvonicu postihol v roku 1663, po ktorom nasledovala jej oprava v roku 1669. Takmer o sto rokov neskôr po zásahu bleskom zvonica opäť vyhorela a oheň mal oba zvony roztaviť. Po roku 1768, kedy bola zvonica dokončená po oprave tu umiestnili nový obrovský zvon o hmotnosti 4360 kilogramov, priemere 185 centimetrov a o výške 165 centimetrov. Tento zvon je vo zvonici umiestnený dodnes a za priaznivých podmienok má byť jeho zvuk počuť až 20 kilometrov do okolia Mikulova. Zvonica plnila aj iné zvláštne účely: po druhej svetovej vojne a roku 1948 bola stanoviskom hliadok pohraničnej stráže a to až do roku 1989. Dnes je zvonica tiež v rekonštrukcii a našťastie už nebude musieť v budúcnosti nič strážiť, ale posielať už iba hlas svojho zvonu do okolia.
Pokiaľ ste sa vydali na sv. Kopeček od Mikulova, tak za zaujímavým malým klenbovým mostíkom z tehál je tretia zaujímavá stavba, ktorou je kaplnka Božieho hrobu. Táto kaplnka bola postavená ako súčasť krížove cesty. Jej iniciatorom bol tiež kardinál František z Dietrichsteinu a vzorom pre jej výstavbu mal byť asi komplex Sarco Monte di Varallo v severnom Taliansku, ktorý je nápodobeninou sv. miesta v Jeruzaleme. Pretože presný dátum jej výstavby nie je známy, predpokladá sa, že to je pravdepodobne rok 1630. Táto kaplnka ja nápodobeninou pôvodného jeruzálemjého Božieho hrobu, kde Ježiša uložili po tom, ako zomrel na kríži. Po troch dňoch vstal z mrtvych a pre dôkaz že žije sa ukázal svojím mučetníkom, ktorí túto správu o víťazstve nad smrťou začali hlásať všetkým národom. I táto kaplnka, ako vlastne väčšia časť tohto areálu tiež prebieha rekonštrukciou, takže až to bude všetko dokončené, bude to opäť pekne upravené dôstojné miesto.
Stavebné obnovy krížovej cesty prebehli aj v rokoch 1990 - 1997. Posledný projekt na záchranu kapličiek na Svatého kopečka sa začal v roku 2009 mestom Mikulov v spolupráci s cirkvou, tieto práce pre obnovu prebiehajú dodnes.
Kedže sme pár dní bývali v Mikulove, samozrejme sme sa rozhodli navštíviť aj Svatý kopeček Toto miesto sme videli už z diaľky keď sme s blížili k mestu. Po zámku a Kozím hrádku je ďalšou dominantou Mikulova.
Na malý výlet sme sa vydali ráno, hlavne pre teplo a dusno, ktoré tu vtedy vládlo a tiež pre slnko, ktoré by nám v poobedných hodinách robilo problémy pri fotení nádherných výhľadov na mesto Mikulov a ostatné výhľady od juhu po sever. Voľba to bola správna. Ocitli sme sa na najvyššom bode nad Mikulovom, aj zámok a Kozí hrádek boli pod nami a tak sa nám naskytol skutočne nádherný výhľad na mesto a okolie.
Kaple Božího hrobu se nachází na hřebeni ve vrcholové části Svatého kopečku za kostelem sv. Šebestiána. Byla postavena kolem roku 1630 kardinálem Františkem Ditrichštejnem a podle dobových pramenů ji první poutníci začali navštěvovat od roku 1644. Stavba má polygonální tvar a v interiéru je rozdělena do dvou částí, na vstupní prostor a vlastní Boží hrob. Přístupové schodiště je tvořeno třiceti třemi stupni, sybolizující délku života Ježíše Krista. Zdejší stavba je napodobenina jeruzalémského Božího hrobu, do kterého byl Ježíš uložen po té, co zemřel na kříži.
Kolem kaple prochází modře značená turistická cesta, která sem vede od náměstí v Mikulově podél kaplí Křížové cesty a kostela sv. Šebestiána.
GPS: 48°48'26.515"N, 16°38'57.274"E
Turistické mapy: KČT 1:50 000 č.88 Pavlovské vrchy a dolní Podyjí, GOL 1:25 000 Zahrada Evropy