Modra

Modra

- mesto leží na južných svahoch Malých Karpát.

- prvé stopy osídlenia okolia Modry siahajú do 3. tisícročia pred n.l. Trvalé osídlenie z 9. storočia potvrdzujú zachovalé valy Hradiska na Zámčisku v Modre Harmónii.

- prvé písomné zmienky pochádzajú z 12. a 13, storočia

- roku 1361 boli Modrej udelené privilégiá poddaného kráľovského mesta, r.1569 získala Modrá ďalšie práva a slobody

- roku 1607 panovník Rudolf II. povýšil Modru na slobodné kráľovské mesto a udelil mu vlastný erb

- v rokoch 1610 - 1646 mesto vybudovalo mestské opevnenia s troma bránami. Časť opevnenia a Horná brána sú zachované dodnes

- v 17.storočí Modra patrila k najvýznamnejším mestám v Uhorsku. Bolo tu rozvinuté vinohradníctvo, lesné hospodárstvo, cechová výroba, školstvo a kultúra

- mesto pozná školská mládež vďaka pôsobeniu bratov Štúrovcov. Karol Štúr pôsobil ako profesor na modranskom gymnáziu. Po zvolení za modranského evanjelického farára sa jeho nástupcom na gymnáziu stal Ján Kalinčiak ( aj spisovateľ). Po predčasnej smrti brata Karola prišiel do Modry r. 1851 Ľudovít Štúr, zakladateľ spisovnej slovenčiny, aby sa postaral o jeho osirelé deti. Ľudovít Štúr sa nešťastne zranil na poľovačke. Na náledky zranenia predčasne zomrel v januári 1856 vo veku štyridsať rokov.

Modranská keramika - v 18.storočí sa v Modre usídlili Habáni, ktorí sa zaoberali výrobou keramiky. Už roku 1883 bola založená keramická dielňa. Najviac modranskú keramickú výrobu preslávil národný umelec Ignác Bizmayer. Zaoberal sa hlavne figurálnou tvorbou, ktorú si môžete pozrieť v jeho galérii umiestnenej v budove starej bašty. Dnes Modranskí keramikári pracujú v malých dielničkách. Najväčšia výroba modranskej keramiky je vo výrobnom družstve Slovenská ľudová majolika.