Motešice - žrebčín a historické koče, vozy
Turistické cíle • Ostatní • Ostatní
Obec Motešice leží v úpätí Strážovských vrchov a na najsevernejšom výbežku Nitrianskej pahorkatiny. Je na rozhraní povodia Váhu a Nitry v údolí potoka Machnáč. Obec Motešice vznikla spojením dvoch obcí Horné a Dolné Motešice.
Táto obec je spojená s chovom koní, ktoré sa tu začalo krátko po vzniku Československa.
O chove vojenských koni v tejto obci v roku 1922 rozhodla vojenská správa, keď prenajala veľkostatok od Olivera Seldera v Horných Motešiciach o rozlohe 300 hekrárov pôdy. Od 22. 4. 1923 tu začala fungovať žriebareň a presťahovali tu všetky žriebätá z Podlužian u Bánoviec nad Bebravou. Tu odchované žriebätá boli vo veľmi dobrej kondícii a vďaka motešickej pôde bohatej na Vápnik mali Dobré kopyta a to rozhodlo, že sa tu vojenská správa v roku 1927 rozhodla postaviť i žrebčín. Do nového žrebčína presťahovali z ďalšieho žrebčína v Hostounu na Šumave 31 kobyl hlavne anglického pôvodu. Po roku 1929 tu nasťahovali ďalších 9 anglických plnokrvných kobyl a 9 kobyl z Francúzka. V tom roku sa zmenil i majiteľ veľkostatku, kúpil ho viedenský finančník Siebestein. Žrebčín zo šumavského Hostounu počas mobilizácie v roku 1938 a začiatkom roku 1939 celý presťahovali do Motešíc. Koncom roku 1944 ho zasa evakuovali z Motešíc do Urmína pri Nitre, odkiaľ časť koní stáda zobrali Nemci a časť ich uhynula z dôsledku chorôb a zlej výživy. Koncom vojny sa niektoré kone od Nemcov podarilo ukorystiť rumunským a ruským vojakom. Zásluhou kapitána Mandelíka a jedného ruského majora sa časť koní podarilo vrátiť späť do Motešíc. Po vojne bol motešický žrebčín v dezolatnom stave, choval sa tu v stajňach i hovädzí dobytok. Do žrebčína sa vrátilo späť iba 36 kobyl.
V roku 1945 za veliteľa žrebčína vymenovali plukovníka Perničku a ten okrem vojenských koní začal i s chovom koní poľnohospodárkych. Roku 1949 už žrebčín nespadal pod vojenskú správu, ale prešiel pod správu povereníctva poľnohospodárstva. Okrem anglických plnokrvníkov v Motešiciach chovali i mohutné kone orientálneho plemena Gidran a Dahotského plemena zo Švajčiarska. V 60. rokoch došlo k pripojeniu výskumnej stanice v Horňanoch k Motešiciam, chovali tam elitné stádo oviec Merino a hovädzí dobytok plemena Slovenský strakatý.
V roku 1978 Motešice zlúčili so štátnym majetkom Svinná a tento podnik mal 4000 hektárov poľnohospodárskej pôdy a choval 3000 kusov hovädzieho dobytka, 2000 kusov oviec a 500 koní.
V žrebčíne v Motešiciach sa v minulosti narodili a odchovali aj traja víťazi Československej berby Blyskáč, Myjavan a Hviezdár. Narodil sa tu i trojnásobný víťaz Veľkej Pardubickej steeplechase.
Toto všetko sa ale skončilo po roku 1989, došlo k privatizáciia k postupnému úplnému krachu. K opätovnému chovu koní ale zasa došlo, dnes je to najväčší súkromný žrebčín na Slovensku a chovajú sa tu plnokrvné kone plemena Furioso, ktoré boli vyšľachtené pre pôvodné potreby rakúsko - uhorskej armády.
V žrebčíne dnes chovajú približne 100 koní. Je možnosť i jeho návštevy. Do jazdeckej školy sa môžu prihlásiť dospelí i deti. Konajú sa tu medzinárodné jazdecké preteky a iné jazdecké podujatia vo viacerých disciplínach. Majú tu asi najväčšiu jazdeckú halu na Slovensku o rozmeroch 60 x 20 metrov. Keď sme toto miesto navštívili v lete, bolo hrozné teplo a možno preto koníky, ktoré býva vidieť aj bližšie u hlavnej cesty sa premiestnili ďalej, asi tam mali viac chládku. Pred žrebčínom nám pripomína časy vojny delo a pod dreveným prístreškom vedľa jazdeckej haly sú umiestnené staré koče, sane, poštový voz, hasičské striekačky, sanitný voz, cirkusové vozy, vozy na prepravu cirkusových zvierat a vyskúšať si môžete i maxi kreslo. Toto minimúzeum alebo výstava je voľne dostupná, nevedeli sme o nej, lebo nebolo nikde spomenuté.