Loading...
Turistické cíle • Drobné památky
Po východe z Drážďanského zámku sme sa dostali na Zámocké námestie ( Schlosplatz ) s katedrálou Najsvätejšej trojice. Z námestia sme sa vybrali po schodoch na Brϋhlsovu terasu, ktorá je dlhá asi 500 metrov. Tiahne sa rovnobežne s tokom rieky Labe. Nachádza sa medzi dvoma mostami a to Augustovym ( Augustusbrϋcke ) a Karolínim ( Carolabrϋcke ). Ide o historický architektonický celok.
Z terasy je pekný výhľad na rieku Labe. Brϋhlsovej terase sa hovorí aj "Balkón Európy".
Z histórie :
Brϋhlsova terasa je architektonický komplex postavený roku 1738 na príkaz Heinricha von Brϋhla ( 1700 - 1763 ) na zbytkoch starovekého mestského opevnenia. Pozemok premenil na súkromnú záhradu a dal postaviť niekoľko budov.
V rokoch 1811 - 1814 bolo k terase pristavané schodisko a v roku 1814 bola terasa sprístupnená verejnosti.
V rokoch 1868-1871 bolo vyzdobené schodisko sochami Johannesa Schillinga znázorňujúcimi Štyri hodiny dňa. Na terase sa nachádza od tohto sochára aj pekný pamätník sochára Ernesta Rietchela ( 1804 - 1861 ).
Významná obnova terasy sa konala v rokoch 1884 - 1906, kedy bol zbúraný Bruhlov palác.
Z našej prehliadky :
My sme schodiskom od katedrály prišli na terasu. Sochy na terase sme si nevšimli, pršalo a ponáhľali sme sa za sprievodkyňou, ktorá už začala svoj výklad o Brϋhlsovej terase. Ako prvý sme videli vodotrysk pri Saskom pánskom dome ( Sächsisches Ständehaus ), ktorý bol skrášlený kvetinovým záhonom. O niečo daľej sme sa na chvíľu zastavili pri pamätníku sochára Ernsta Rietschela, tiež obklopeného kvetmi.
Potom sme sa presunuli na okraj terasy odkiaľ sa nám naskytol pohľad na Labe a dva najbližšie mosty. Augustov most ( Augustusbrϋcke ) je starší, kamenný, ten novší, mladší Karolínin most ( Carolabrϋcke ) bohužiaľ 4 dni pred naším príchodom, presnejšie jeho časť spadla, takže sa nám naskytol zaujímavý, ale bolestný pohľad.
Treba ešte spomenúť, že v klenutých pivniciach pod terasou sa Johannu Friedrichu Boettgerovi v roku 1708 podarilo vyrobiť prvý európsky tvrdený porcelán.
Naša prechádzka po terase končila pri budove Akadémie výtvarných umení a Kunsthalle. Pri soche Zem a planéty ( Skulptur Erde und Planeten ) sme zabočili ku kostolu Matky Božej Panny Márie ( Frauenkirche ), ktorý bol počas bombardovania Drážďan vo februári 1945 takmer úplne zničený. Znova obnovený bol až v rokoch 1994 - 2005.