Nemecko - okolie zámku Linderhof
Zámok Linderhof nechal postaviť kráľ Ľudovít II. uprostred drsnej horskej krajiny v opustenom údolí Graswangtal. Zámok je obkolesený parkom. Pred zámkom sa nachádza fontána, ktorej voda strieka do výšky 30 metrov. Ta ňou na kopci sa dá po schodisku dostať k soche Venuše, ktorá je umiestnená v altánku. Za zámkom je 30 stupňovitá kaskáda, ktorej voda steká do neptunovej kašny. Okrem toho v parku sa nachádza niekoľko pohoruhodných stavieb.
Najskôr sme cez východnú záhradu prechádzali parkom až sme prišli k zaujímavej budove, ktorej sa hovorí Maurský stánok. V brožúrke som sa dozvedela, že kráľ Ľudovít II. obľuboval všetko orientálne. V mníchovskej rezidencii už mal Indický pavilón. Maurský stánok získal zo zámku Zbiroh v Čechách v roku 1876. Za rok nato bol zrenovovaný, mierne rozšírený a postavený na vyvýšenine v parku zámku Linderhof.
K orientalnej budove vedie schodište. Návštevník môže vojsť cez červený záves dovnútra a cez sklenené dvere nazrieť do miestnosti. Pomocou farebných okenných skiel za pomoci pestrých svetiel sa návštevníkovi naskytá úchvatný pohľad. Oproti dverám bol v roku 1877 umiestnený páví trón. Nad a po stranách kresla sú tri pávy zhotovené z farbenej smaltovanej liatiny s rozprestretým chvostom, ktorý je z brúseného českého skla.
Táto malá budova ma uchvátila nielen z vonku, ale najmä jej vnútro a to nielen vystavenými predmetmi, ale hlavne pestrosťou svetla. Posúďte z obrázkov.
Ďalšu zaujímavú stavbu sme objavili pri ceste od zámku. Ide o Marocký pavilón. Domček bol navrhnutý ako predajný pavilón pre Svetovú výstavu v roku 1878 v Paríži. Ľudvík II ho odkúpil a dal umiestniť do parku zámku Linderhof neďaleko stavby Hundinghutte ( o ktorej som len čítala, ale my sme sa k nej nedostali. Obnovená bol vraj roku 1989 ). Ide o jedinú budovu, ktorú dal kráľLudvík II doviesť priamo z Orientu. Interiel bol novo upravený podľa požiadaviek kráľa. Po smrti kráľa bol dom predaný do Oberammergau a do zámockého parku sa dostal až v roku 1982. Ako je vidieť aj budovy majú rôzne dejiny a dokonca aj nemusia stáť vždy na tom istom mieste! Tento pavilón nepôsobí až takým oslnivým dojmom ako Mauský pavilón, ale boli sme radi, že sme sa k nemu podľa smeroviek dostali. Na hľadanie Hundinghutte sme už nemali čas.
Na záver sme si ešte zakúpili pitie a nejakú sladkosť v obchodíku pred vstupom do parku a zámku a z infopanelu sme zistili, že grotta, ktorú som mala záujem navštíviť, nie je v prevádzke, ale ani by sme už nemali čas na jej prehliadku.