Obec Bílá - kostolík a okolie

Obec Bílá 521 m.n.m. je malou horskou obcou, ale turisticky významnou lokalitou v údolí horskej riečky Bílá. Obec, ktorá má dnes približne 345 obyvateľov, ako samostatná obec vnikla v roku 1951 spojením troch osád Baraní, Bílá a Mezivodí, patria k nej ale i osady Konečná, Vjadačka, Hlavatá, Třeštík a Bumbálka.

K osídľovaniu územia dnešnej obce dochádzalo v dobe pasekárskej a valašskej kolonizácie v 15. až 18. storočí. Valašskí kolonisti boli pastieri slovenskej, poľskej, ukrajinskej a rumunskej národnosti, ktorí zaviedli na horských stráňach salašnícke hospodárenie. Okrem pastierstva sa obyvatelia v minulosti zamestnávali ťažbou dreva v lese a jeho následným transportom - zvážaním pomocou koní, v zime i na saniach, ručným spušťaním alebo v jarnom období pri topení snehu pomocou vody.

Značnou pomocou pre rozvoj obce bola výstavba železnice z Frýdlantu nad Ostravicí v rokoch 1905 - 1908. Táto železnica slúžila do roku 1965, kedy tu išiel vlak naposledy. Železnica musela ustúpiť výstavbe údolnej vodnej nádrže Šance, významnej vodnej zásobárne pre mesto Ostrava.

Obec je dnes turistickým a rekreačným centrom, hlavne v zime ju navštevuje veľa lyžiarov. Na severe susedí s obcou STARé HAMRY a na východe so Slovenskou republikou. Znak obce tvoria tri ihličnaté stromy, sú to osady Baraní, Bílá a Mezivodí, ktoré sa stali základom novej obce a zároveň sú symbolikou polohy obce v lesoch Moravskoslezských Beskýd. Rieku Ostravici znázorňuje vlnité delenie štítu znaku, tri kužele a hroty symbolizujú horskú polohu a hory, v ktorých sa obec nachádza a tiež historickú prislušnosť osád.

Kostol sv. Bedřicha dal postaviť v rokoch 1873 - 1874 olomoucký arcibiskup Friedrich kardinál Langrat z Fürstenbergu. Kostol je škandinávskeho štýlu. Podľa jednej varianty je podobný modelu kostola, ktorý bol vystavený vo Viedni počas svetovej výstavy a kardinál Fürstenberg v ňom našiel inšpiráciu pre stavbu nového kostola v Bílé. Toto je jedna z varianty o histórii vzniku tohto kostola. Podľa druhej varianty sa pri výstavbe kostola inšpirovali dreveným kostolíkom vo Větřkovicích, ktorý po prestavbe ale v roku 1886 zhorel. Arcibiskupovi sa kostolík moc zapáčil a rozhodol sa nechať postaviť kostolík aj pre obyvateľov hôr na mieste, ktoré sa mu páčilo a sám ho vybral. Tento kostol bol pre veriacich veľkou pomocou, lebo už nemuseli dochádzať na bohoslužby až do 15 kilometrov vzdialenej Ostravice.

Celá stavba kostola bola zhotovená z dreva okolitých lesov, ktoré patrili až do konca 40. rokov minulého storočia olomouckému arcibiskupstvu. Arcibiskupský stavebný rada Antonín Kybasta vytvoril projekt na výstavbu tohto kostola a sám výstavbu riadil. Patronom kostola je sv. Bedřich, biskup a mučetník, ktorý žil niekedy v 4. storočí, jeho sviatok sa slaví 23. júla. Patron bol vybraný podľa mena kardinála Fredricha za iniciatívu pre výstavbu tohto kostola.

Kostol bol vysvätený 3. októbra roku 1875. Bol 14 metrov dlhý, 10 metrov široký, v hlavnej časti vysoký 10 metrov, v ostatných 4 metre. V roku 1911 bola ku kostolu pristavená sakristia, pribudla i veža a chór. V tomto roku sa kostol stal samostatným farským kostolom. Kostol je drevenou jednoloďovou stavbou, jeho hlavný priestor tvorí obdĺžníková loď s trámovým stropom.

Varhany kostola sú z roku 1924. Postavil ich Vojtěch Káš, varhanár z Brna. Hlavné priečelia kostola tvorí štíhla veža s úzkymi vysokými oknami zakončená ihlanovitou strieškou, makovicou a krížom. Veža i celá strecha kostola lode, ktorá je konštrukčne v dvoch výškových úrovniach doplnená malými strieškami je pokrytá štiepaným šindeľom zo smrekového dreva.

Za kostolom na okraji lesa je ďalšie zaujímavé miesto, jaskyňa Panny Marie Lurdskej s prameňom, ktorý je umiestnený vpravo od jaskyne. Nad kovovou mrežou vstupu do jaskyne je umiestnená plastika z pieskovca s Cyrilom a Metodom, ktorí držia v rukách knihu, kríž a domček, pod nimi je nápis ,,Tito jsou otcové naši,,.

Pamiatkou na minulosť je aj kríž u cesty neďaleko kostola. Je pamätníkom padlým, zomretým a nezvestným obyvateľom tejto farnosti z rokov 1914 - 1918. Kríž je postavený v roku 1920, je na ňom plastika vojaka, nad ktorým stojí anjel a vytesané mená obetí prvej svetovej vojny. Vedľa kríža na spoločnom podstavci je umiestnený mramorový pomník k pamiatke obetí v druhej svetovej vojne v rokoch 1939 - 1945, ktorí zomreli za vlasť, aby ostatní mohli slobodne žiť.

Okolie potoka Bílá je upravené, je tu nový chodník, detské ihrisko a lavičky na odpočinok.

Neďaleko kostola sú i dve pekne upravané zrubové drevené budovy, jedna z nich ma názov Hájenka pod sjezdovkou, druhá je Horská chata Bílá.

Obcou sme vtedy iba prechadzali autom, zdržali sme sa tu iba krátko, ale v budúcnosti ešte máme Bílou a jej krásne okolie Beskyd chuť navštíviť.