obec Hričovské Podhradie

Obec Hričovské Podhradie sa nachádza v doline Závadského potoka pod Hričovským hradom 5 kilometrov severovýchodne od okresného mesta Bytča. Dolina na severozápade prechádza do Považského podolia a juhovýchodným smerom zasahuje do Strážovských vrchov.

Obec sa vyvíjala ako podhradie Hričovského hradu, svedčí o tom i skutočnosť, že územie, na ktorom vznikla patrilo k hričovskému panstvu a k hradu už od začiatku jej jestvovania. Prvá doložená zmienka o obci v stredovekých listinách je z roku 1469. Vtedy tu stál panský majer, zameraný na pestovanie obilia a chov oviec. Jej pôvodný názov bol Hrichow, neskôr Hrychov a svoj dnešný názov Hričovské Podhradie sa objavuje až v roku 1808. Hričovské Podhradie bolo začiatkom druhej polovice 18. storočia malou dedinou a vyskytovalo sa tu iba málo príležitosti k zárobku, miestní obyvatelia boli poľnohospodárski a lesní robotníci. Počas panovania Márie Terézie a Jozefa II. bol zemepánom Hričovského Podhradia knieža Mikuláš Jozef Esterházi, ktorý obyvateľom obce poskytol dostatok pasienkov pre ich živobytie. V roku 1770 fungovali v dedine dva panské vodné mlyny. Všetky základné časti odevov sa šili doma z plátna a súkna, ktoré sa vyrábalo z vlny chovaných oviec. Na začiatku 19. storočia sa na území obce spomína i vápenka a okolo roku 1830 sa v obci robili i pokusy pre ťažbu uhlia.

V roku 1912 po zachytení prameňa a v ďalších rokoch spojením s inými prameňmi vznikol i obecný vodovod, v 30 -tých rokoch 20. storočia v obci zaviedli elektrifikáciu. V tej dobe v obci zriadili i základnú školu, ta fungovala až do 60 - tých rokov, kedy ju premiestnili do priestorov novovybudovaného kultúrneho domu.

Miestné archeologické nálezy dokazujú, že územie v okolí obce bolo osídlené už v obobí staršej doby železnej. Neskôr tu vzniklo sídlisko púchovskej kultúry z doby rímskej zistené v lokalitách Skala, Mikov kopec a Komíny. V priebehu 8. a 9. storočia širšie územie Bytčianskej kotliny osídlili slovanské kmene. Slovanské sídlisko sa zistilo aj na území súčasného Hričovského Podhradia. Na temene hradného vrchu bolo veľkomoravské osídlenie a predpokladá sa, že že tu bol aj drevený hrad.Dokazujú to nálezy črepov a stredovekej keramiky. Sídliská z 8. - 10. storočia boli vlastne zárodkami rano stredovekých dejín.

Obec patrila pod Dolný Hričov, po roku 1990 je samostatný samosprávny celok. Erb obce má v zelenom štíte po striebornej šikmej mreži ponad strieborný vyrastajúci trs trávy skáčuceho jeleňa, vľavo je strieborný vyrastajúci vysoký prehnutý výhonok. Novovybudované námestíčko obce je z postavené za pomoci europského fondu regionálného rozvoja. Tvorí ho altánok, na ktorom je umiestnená drevená infotabuľa novootvoreného náučného chodníka Hričovský hrad, ktorý má celkovo 20 zastavení v podobe drevených panelov, v ktorej každá jeho hornú časť tvorí vyrezávana drevená plastika. Tento náučný chodník začína i končí u tohto altánku, okrem toho je tu i kamenná studňa s drevenou strieškou a kamenné ohnisko na opekanie, pre deti je tu malé ihrisko.

Nad obcou v svahu kopca sa nachádza kaplnka zasvätená Božiemu Milosrdenstvu, ktorú vysvätili v roku 2003. Kaplnka leží v kopci a tak je pekne vidieť z cesty. Nedalo nám to a boli sme sa u kaplnky pozrieť.

Z roku 2003 je i kostol Božieho Milosrdenstva, ktorý spadá pod farnosť Dolný Hričov a dekanát Bytča.

Páči sa nám, že aj takéto malé obce si v poslednom období zriaďujú informačné tabule, z ktorých sa návštevník dozvedá niečo z histórie obce či okolia a vytvárajú si malé námestíčka.