obec Košeca - kostol a ďalšie pamiatky

Obec Košeca leží v okrese Ilava v Ilavskej kotline na ľavom brehu rieky Váh. Jej zalesnenú východnú časť tvoria Strážovské vrchy.

Územie dnešnej obce bolo obývané už v dobe pred naším letopočtom, čoho dôkazom sú žiarové hroby, ktoré boli objavené pri ceste z Košece do Zliechova. Názov obce siaha až niekde do rímského obdobia, kedy Rímania označili toto územie rímskym Kassa, čo znamená niečo ako chyža, chatrč. Kedy obec presne vznikla, nie je známe. Prvá dochovaná zmienka o obci je z roku 1272, v listine ktorej gróf Snaragdus de Kaza rieši problémy o hraniciach chotára. Obec bola v minulosti spätá s hradom Košeca, ktorý bol od 13. storočia centrom košeckého panstva. V 15. storočí sa stala Košeca mestečkom s jarmočným právom, bola hospodárskym strediskom hradného panstva Košeca. Hrad bol v roku 1671 za vlády cisára Leopolda I. zbúraný, bolo to následkom toho, že vtedajší majiteľ Štefan Petróci sa zaplietol do Vesselenyiho sprísahania. V 18. storočí tu bola prepriahacia stanica konských záprahov. Obyvateľstvo sa živilo prvážne sukenníctvom, poľnohospodárstvom a obchodom s drevom. Koncom 19. storočia veľké bohatstvo okolitých lesov využívali na výrobu dreveného liehu, neskôr začala aj malá továreň vyrábať zinkovú bielobu. Až do 20. storočia malo v obci veľký význam aj kachliarstvo a hrnčiarstvo.

Dnes sa v obci nachádza niekoľko pamiatok, ktoré by sme si takou malou prehliadkou pozreli. Dominantou pamiatok v obci je rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej z roku 1830. Základný kameň bol položený už v roku 1799 a boli postavené jeho základy. Hlavne pre nedostatok peňazí trvala jeho výstavba tak dlho, staval sa postupne po častiach. V roku 1830 bol vnútrajšok kostola dokončený, takže sa v ňom už mohli konať bohoslužby. Na nové vnútorné zariadenie vtedy neboli peniaze, a tak sa prenieslo staré z pôvodného kostola. Kostol bol úplne dokončený v roku 1833. Kostol bol postavený v barokovo - klasicistickom slohu ako jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom presbytéria, trojosovou fasádou s lomeným štítom, nízkou vstavanou vežou. Loď kostola má nápadne vysoký priestor zaklenutý pruskými a českými klenbami, ktoré sa zbiehajú do konkávne riešených nástenných pilierov. Prvý oltár zo starého oltára nahradil nový vďaka príspevku rodiny Nozdrovických. Chórus kostola je murovaný, podopierajú ho dva stĺpy, je na ňom organ, ktorý mal šesť registrov. V roku 1921 interér kostola v secesnom slohu vymaľoval maliar Olšinský a o rok neskôr, v roku 1922 bol v kostole umiestnený nový oltár božského Srdca Ježišovho. V predsieni kostola je vľavo kamenná jaskyňa Márie Lurdskej. Pred kostolom je kamenný barokový kríž z roku 1784.

V parku neďaleko kostola je pod mohutnou lipou kaplnka sv. Anny, ktorú v roku 1750 dala postaviť Judita Motešická. Svätá Anna, matka Panny Márie je uctievaná nielen na Slovensku, ale po celom svete, je patrónkou baníkov, chudobných a ťažko pracujúcich. V tomto parku je tiež pomník Na pamäť v Slovenskom národnom povstaní, po oboch stranách vydlaždenej časti pred pomníkom sú umiestnené mramorové dosky týchto obetí z obdobia druhej svetovej vojny.

Pokiaľ by sme sa od parku vydali smerom ku kostolu a ďalej obcou, vľavo za kostolom blízko hlavnej cesty v starej časti obce je ďalšia pamiatka približne z roku 1600. Je to historická zvonica, ktorá bola zároveň aj vstupnou neskororenesančmou bránou na starý cintorín. Tento starý cintorín bol zrušený v roku 1786, ako sa začal stavať nový kostol a v jeho okolí sa zriadil cintorín nový. Zvonica, brána je jednoposchodová stavba štvorcového pôdorysu s podklenutým podchodom, ku ktorej sa ešte nachádzajú zvyšky cintorinného renesančného múru. Na poschodí tejto stavby bola pôvodne okrem zvonice aj farská sýpka. Zvony boli do zvonice umiestnené zo starého kostola, ktorý bol v zlom stave a bola narušená jeho statika. Nad bránou zvonice za zachovali slnečné hodiny, nad ktorými je nápis ,,VICHOD UKAZUGEM ŽIVIM, ZAPAD SEM DO NUTRA MRTVIM,,.

Od tejto zvonice po hlavnej ceste smerom na Ladce len možno sto metrov je ďalšia pamiatka, ktorou je socha sv. Jana Nepomuckého. Sochu dal postaviť v roku 1782 košecký farár Ján Budinský na sútoku Podhradského potoka a bývalého odtoka z mlyna. Socha sa na tomto mieste zachovala dodnes, odtokové koryto od mlyna už neexistuje a okolo vedie cesta s novopostaveným mostom. O sv. Janovi Nepomuckom sa traduje, že je mučetníkom spovedného tajomstva. Údajne sa ho mal kráľ vypytovať na hriechy svojej manželky Žofie, ktorá bola veľmi nábožná a chodila sa k nemu spovedať. Keďže mu Jan nič neprezradil, mučil ho a nakoniec ho dal aj zabiť. Za svätého bol Jan Nepomucký vyhlásený v roku 1729.

V obci Košeca majú dva kostoly, druhý je mladší, je to evanjelický kostol postavený v rokoch 1993 - 1994. Vysvätený bol 31. októbra 1994.

Na konci obce v smere na Ladce je ešte jedna kaplnka, je to kaplnka sv. Barbory, ktorú nechali postaviť v roku 1883 Ján Kútny a Talian Antonio Luketti, ktorý pracoval ako minér na výstavbe neďalekej železničnej trate. Asi aj preto sa rozhodol pre svätú Barboru, ktorá je na Slovensku uctievaná minérmi a baníkmi. Podľa legendy, keď ju jej otec prenasledoval a ona pred nim utekala, zrazu sa otvorila skala a sv. Barbora sa v nej skryla. Takže u Sv. Barbory by sme aj ukončili taký malý výlet za pamiatkami, ktoré sú v obci Košeca.