Loading...
Obec Pruské, ležiaca neďaleko od svojho okresného mesta Ilava sa može popýšiťt dvoma kostolmi. Prvým z nich je kostol sv. Petra a Pavla, druhým je kláštorný kostol sv. Juraja. Oba kostoly sú nádherné, bohato zdobené. je na čo sa pozerať.
Kostol, zasvätený sv. Jurajovi bol postavaný v štýle ranobarokovej architektúry podľa vzoru rímskeho kostola IL GESU. Nechal ho postaviť spolu s kláštorom vtedajší pán Vršateckého hradu a celého okolia Juraj Jakusicz, vesprémsky biskup. Veľmi mu záležalo na tom, aby sa jeho ľud poznamenaný reformáciou vrátil späť ku katolickej viere. On asi priviedol v rokoch 1625 - 1634 do Pruského františkánov, ktorým dal do užívania kostol a kláštor a protireformačnú činnosť teda zveril reholi františkánov. Kostol bol dokončený a do užívania odovzdaný v roku 1642.
Je postavený v ranobarokovom slohu, zariadenie interiéru je barokové, z 18. storočia. Nevedela som na čo sa skôr pozrieť. V 18. storočí ku kostolu pristavili štvorkrídlovu budovu s arkádovým dvorom. Kostol má spolu 5 oltárov, je to oltár sv. Juraja, sv. Františka Serafínskeho, Antona Paduánskeho, sv. Petra z Alkantary a v ambide mimo kosttola je oltár zasvatený Svatému Krížu. V bočnom oltáru sv. Petra z Alkantary , medzi stĺpovou architektúrou je obraz tohto svatca a pod ním je relikviár s časťou jeho ostatkov. V oratóriu je od roku 1972 zriadená pamatná izba Hugolína Martina Gavloviča. V kostole sa nachádzajú dva vzácne organy, ktoré patria medzi najstaršie na Slovensku. Prvý je funkčný, pôvodný jednomanuálový z roku 1732, jeho autorom je františkánky fráter Peregrín Werner. Druhý organ, ktorý je umiestnený v hlavnom oltári, nad oltárnym obrazom patrí medzi najstaršie organy v strednej Europe. Zhotovil ho pravdepodobne kremnický organár Izák Roglmayer. Tento vzácny organ nie je v súčastnosti funkčný, potreboval by komplexnú rekonštrukciu. Nad vchodom o kosttoa je kamenný portál a erb s tabuľou, ktorá pripomína biskupa Juraja Jakušiča.
V krypte kostola je pochovaný Hugolín Martin Gavlovič, kňaz a spisovateľ, ktorý tu pôsobil. Vlassttným menom Martin Gavlovič sa narodil 11. novembra 1712 v Polskom Czarnom Dunajci, blízko hranic so Slovenskom. Svoje detstvo prežil v Trstenej, kde absolvoval základnú školu, neskor študoval na gymnáziu v Žiline. V roku 1730 vstúpil do františkánskej rehole. Po roku 1738 posobil ako kazateľ v roznych kláštoroch, aj v Pruskom, kde bol kaplanom. Zomrel 4. júla 1787 v Horovciach. Pri príležitosti 150. výročia od smrti Hugolína Gavloviča bola pri vstupe do kláštorného kostola osadená mramorová doska so slovami ,,V tomto kláštore dlhé roky pôsobil Hugolín Gavlovič, slovenský básnik a spisovateľ". Vydal niekoľko kníh. Jeho výroky nás dnes pobavia, ale je v nich kus múdrosti : ,,Jednako sa všeci roďá, jednako k smrti choďá,,. ,,Jiní zdraví, jiní núdzni, jiní nosá bídu, rozličnými spúsobami všetci k smrti idú". ,,Jiní sprostí, jiní múdri, jiní majú štestí, jiní v dobrých skutkoch žijú, jiní v neprávosti". ,,Uč se synu dobrým mravom, a i pobožnosti, budeš míti potešení nekdy v tvej starosti,,. ,,Jestli se nič nenaučíš, budeš banovati, nebo čas tvojej mladosti, víc se nenavráti". ,,Nedbaj synu na trpkosti, kt. máš v učení, táto trpkosť svojím časem, v sladkosť se promení".
Kláštor bol zrušený v roku 1950 , vtedy sa začala postupná likvidácia všetkých kláštorov v Československu. Riadili to bezpečnosstné organy v spolupráci s ľudovou milíciou a armádou. Budova kláštora následne slúžila ako ubytovňa pre robotníkov, kostol dostal do správy miestny rímskokatolícky farský úrad. Po roku 1957 kláštor upravili na domov dochodcov, odvtedy tu sídli Ústav sociálnej starostlivosti. Budova bývalého františkanského kláštora je kultúrnou pamätihodnosťou s bohatou históriou, ktorá je zapísaná do štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok.
Rímskokatolícka farnosť Pruské patrí pod dekanát Ilava a pod Žilinskú diecézu.