mesto Ilava

Ilava je mesto s bohatou históriou uprostred Ilavskej kotliny asi 20 kilometrov severovýchodne od Trenčína. Prvá písomná zmienka o obci je z roku roku 1332, ale ľudia tu žili už dávno predtým. Našlo sa tu sídlisko lužickej kultúry a v neďalekej Porubskej doline mimoriadné rozsiahlé pohrebisko, na ktorom sa preskúmalo vyše 300 žiarových hrobov s bohatými milodarmi v podobe bronzových ihlíc, náramkov, rôzných drôtených ozdôb. Medzi vzácný nález patril i kadlub na odlievanie nožov. Mimoriadny je nález dvoch kostrových hrobov. Z doby laténskej je známe sídlo púchovskej kultúry a z doby rímskej hrob, v ktorom sa našli kostry zvierat, hlinené nádoby a železný oštep. Z okolia Ilavy pochádza aj nález niekoľkých rímských mincí. Obec Ilava získala ešte v prvej polovici mestské privilégia, v 15. storočí bola nakrátko v rukách husitov. V 16. storočí tu mali šľachtickú školu a v 16. - 18. storočí sa prejavil hospodársky rozmach hlavne vo vzraste produkcie súkna.

Na okraji mesta existoval v minulosti hrad, ktorý začiatkom 14. storočia patril Matúšovi Čákovi Trenčianskému, neskôr bol v rukách kráľa. Koncom 17. storočia ho prestavali na mníšsky kláštor a od roku 1856 je tu trestnica.

Koncom 19. storočia v meste nastal miernz rozvoj drevospracujúceho priemyslu. V starej zemepánskej tehelni v roku 1918 postavili jednu z prvých kruhoviek na pálenie tehál na Slovensku. Po roku 1918 malo mesto remeselnícky charakter. Počas SNP sa za pomoci partizánov podaril útek niekoľkých politických väzňov z trestnice. Ilava bola oslobodená Sovietskou armádou 30. apríla 1945.

Keďže mesto Ilava má bohatú historiu, spravili by sme si takú prehliadku a pozreli niektoré pamiatky. Za povšimnutie určite stojí ilavská zvonica, ktorá bola pôvodne jednoposchodová so štvorcovým pôdorysom, nechali ju postaviť pravdepodobne Ostrožičovci. V roku 1622 zachvátil mesto veľký požiar, pri ktorom zhorelo viac domov a oheň, ktorý zničil i zvonicu bol tak silný, že všetky zvony z veže roztavil. V roku 1625 si Ilavčania kúpili nový zvon, ďalšie darovala rodina Ostrožiovcov. Požiar robil opäť zlo v roku 1695, ale zvony neboli poškodené, našťastie zhorela iba strecha zvonice. V roku 1758 za finančnej podpory kňaza, absolventa viedenskej univerzity, doktora filozofie Andreja Najzera bola zvonica barokovo prestavaná. Bolo pristavené druhé poschodie a baňatá baroková strecha. Koncom 19, storočia oheň udrel po tretikrát a požiar túto barokovú strechu poškodil. Strecha bola nahradená novou, jednodušiou v tvare ihlana a tá je na zvonici dodnes.

Ďalšou z pamiatok je rímsko-katolícky kostol Všetkých svätých, tiež kostol Trinitárov. Trinitáni pochadzali väčšinou zo Španielska a Rakúska, ich náplňou bolo vykupovať kresťanov z tureckého zajatia a tiež ošetrovateľská činnosť. Z bývalého kláštora trinitárov, ktorý bol zrušený, zostal pre účely cirkvi v Ilave iba bývalý kláštorný dvojvežový kostol. Jeho interier tvoria pôvodná kazateľnica, bočné oltáre, orgán a barokové lavice. Hlavný oltár a nástenné maľby nie su pôvodné, sú z čias úpravy kostola na farský. Kostol si vlastne z iných strán ako jeho priečelia pozrieť nemôžete, nachádza sa v priestoroch väznice a vlastne i jeho vstup po oboch stranách tvoria múry a ostnaté drôty. Interier kostola , hlavne jeho maľby a bočné oltáre je ale naozaj pekný.

Na ľavom väzenskom múre je umiestnené i niekoľko pamätných tabulí obetí bývalého režimu.

Presný dátum vzniku ilavského hradu, dnešnej väznoce nie je známy, bol postavený na prelome 11. a 12. storočia. Predpokladá sa, že bol strážnym pohraničným hradom už v dobe panovania prvých Arpádovcov, ktorí v Uhorsku vládli v rokoch 1000 - 1301. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1446. Do polovice 16. storočia mal hrad rôzných majiteľov, spomínajú sa Huňady, Zápoľský, Hatňanský, Kostka, bratia Podmanický a uhorský šľachtic Blažej Magyar. V roku 1533 predal vtedajší majiteľ mesta a hradu Ladislav Macedónsky Ilavu Mikulášovi Ostrožičovi za 4000 zlatých.

Pre Ilavu nastala doba rozkvetu, Ostrožičovci hrad prestavovali, jeho hornú i dolnú časť, ktorá začala slúžiť ako ako sídlo panstva, počas prestavby venovali pozornosť hlavne opevneniu proti Turkom. Potomkovia Ostrožičovcov vlastnili hrad do roku 1684, kedy im bol odobraný z podozrenia z účasti na Vešelényiho sprisahaní. Ďalším majiteľom Ilavského pánstva bol gróf Siegtried Krištof Breuner, ktorý ho odkúpil za 80 000 zlatých. Keďže sa jednalo o veľmi vysokú finančnú čiastku, ktorú pravdepodobne nedokázal dať sám dohromady, požičial si od ostrihomského arcibiskupa Juraja Sečényiho. Ten priviedol do Ilavy i Trinitárov, ktorí sa usadili v hornom hrade, takzvaný dolný hrad slúžil Breunerovi. V roku 1701 sa v hornom hrade začalo s výstavbou kláštora a kláštorného kostola, k ich dokončeniu došlo v roku 1722. Kláštornú budovu postavili tak, že pôvodnú budovu horného hradu predĺžili o jedno nádvorie. Kláštor mal v Uhorsku dôležité postavenie, vychovávali sa tu reholníci. Počas reforiem v Uhorsku, ktoré zavádzal panovník Jozef II. došlo i na kláštor Trinitárov a v roku 1783 bol zrušený. Po odchode trinitárov začal kláštorný kostol slúžiť ako farský. Potomkovia po zosnulom Krištofovi Breunerovi Königseggovci bývali viac než v dolnom hrade vo svojom kaštieli v Pruskom a nakoniec sa rozhodli komplex budov bývalého hradu predať uhorskému štátu. Štát v roku 1856 v tomto bývalom hrade zriadil trestnicu, ktorá ako väzenie slúži dodnes. Funkcia väznice sa viackrát menila, najskôr bola väznicou pre kriminálne živly, počas druhej svetovej vojny jej časť slúžila i ako ústav pre mladistvých. Počas tzv. Slovenského štátu tu väznili osoby, ktoré boli podozrivé, že tomuto štátu robia problémy. Väznica v tej dobe slúžila i ako Zaisťovací a tranzitný tábor pri deportácii židovských občanov do koncentračných táborov. V súčastnosti slúži ako Ústav na výkon väzby z maximálnym stupňom stráženia. Silueta tejto pevnosti je pekne vidieť z vlaku cestujúcim, ktorí cestujú vlakom na trase Bratislava - Košice. Pamätám sa, niekedy dávnejšie pri ceste vlakom sa jeden kolega, keď vlak prechádzal okolo väznice postavil zo sedačky so slovami ,,Aby som v Ilave nesedel,,.

S historiou mesta sa spája aj pivovar. Vyznačuje sa bohatou históriou, veď bol druhým najstarším pivovarom na Slovensku. Bol postavený v renesančnom štýle v roku 1635, pôvodná renesančná budova prešla viacerými prestavbami. V druhej polovici 19. storočia bol najväčším pivovarom v Trenčianskej stolici. V devädesiatzch rokoch minulého storočia začala jeho produkcia klesať, okolo roku 2000 tu výroba piva úplne skončila. Súčastný majiteľ plánuje jeho opravu a v tomto roku by chcel znova zahajiť výrobu piva.

Na Mierovom námestí je nie niekoľko pamiatok, jednou z nich je kamenná socha sv. Floriána vpravo pred mestským úradom, ktorú v roku 1827 nechala postaviť ovčianka Ilavy Barbora Csentská. Socha bola po rekonštrukcii a oprave 2. 5. 1993 vysvätená. Pamätník SNP - Partizán je tiež na námestí, bol postavený na podnet politických orgánov v rokoch 1959 - 1960. Je dielom akademického sochára Vladimíra Kompanka a vyrobili ju závody kovovýroby Praha. Pamiatkou je chránený strom trinitárska lipa, ktorej vek je vyše 300 rokov a rastie v juhozápadnej časti parku Štefana Rausa. Blízko tejto lipy v novoupravenom parku je ešte socha sv. Jana Nepomuckého. Za povšimnutie pri prechádzke mestom ešte určite patrí budova bývalej katolíckej fary, ktorá je neďaleko zvonice, je to pôvodne jednoposchodová renesančná budova z konca 17. storočia. Budova je po rekonštrukcii a je majetkom súkromnej firmy. Dnešný hotel Moravec na námestí býval budovou zajazdného hostinca a mýta, nechal ju postaviť niekdajší zemepán Ilavy, gróf František Xaver Königsegg z Aulendorfu a jeho manželka grófka Mária Sidónia Esterházyi.

V Ilave sme boli aj pošas vianočných sviatkov, mali tu zhotovený pekný betlehem. V minulosti sa tu počas vianočných sviatkov snažili, zhotovili najväčšiu vianočmú guľu z prirodných materialov, alebo obrovský adventný veniec. Vložil som sem aj fotografie z tých čias.