Okolo hradu Karlštejn
Jedným z najvýznamnejších a zároveň aj najkrajších a najnavštevovanejších českých hradov je stredoveký hrad Karlštejn, postavený českým kráľom a rimským cisárom Karlom IV. Nechal si ho postaviť pre reprezentačné účely a pre uchovanie vzácnych korunovačných klenotov a zbierok svätých relikvii, ktoré na hrad previezli začiatkom 15. storočia.
Hrad Karlštejn sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Český kras neďaleko Berounu, od Prahy približne 30 kilometrov.
Hrad sa vypína na vápencovej skale v nadmorskej výške 316 metrov, ale zasa až nie na moc nápadnom mieste, nie je ho vidieť z diaľky, obklopujú ho vyššie kopce, možno aby už zbytočne z diaľky nelákal nepriateľov. Postavili ho v rokoch 1348 - 1357 pravdepodobne podľa návrhu francúzkeho architekta, kamenára a staviteľa Mateja z Arrasu.
Dokončenie hradu bolo vlastne slávnosné vysvätenie kaplnky svätého Kríža vo Veľkej veži, kaplnky, ktorá patrí k najkrajším priestorom hradu. Je zdobená zlatom, polodrahokamami, pozlatenými reťazami a hviezdami z benatského skla.
Hradné opevnenie plnilo vo svojej dobe nedobytný charakter, potvrdil to rok 1422 a jeho márne obliehanie. Stupňovému usporiadaniu jednotlivých časti hradu dominuje jeho hranolovitá ,,Veľká veža,, ktorej pôdorys je uctihodných 25 x 17 metrov, šírka múru v základe je 4 až 6 metrov.
Za správy hradu Jáchymom Novohradským v polovici 16. storočia došlo k jeho renesančnej prestavbe.
V roku 1619, takmer po 200 rokoch, počas stavovského povstania boli korunovačné klenoty Svätej rímskej ríše a relikvie prevezené na Pražský hrad.
V roku 1648 hrad dobili švedské vojská, po vojne hrad značne chátral. Koncom 17. storočia sa hrad stal majetkom českých kráľovien a cisárovien. Marie Terezia v roku 1755 hrad darovala ako stredisko hospodárskej správy Ústavu šľachtičien v Prahe. V roku 1812, po svojej návšteve a prekvapení o jeho nádhere venoval financie na jeho opravu vtedajší cisár František I..
Od roku 1918 hrad prešiel do majetku štátu, začal byť prístupný pre verejnosť. Od roku 1962 je Národnou kultúrnou pamiatkou.
78 metrov hlboká hradná studňa je zaujímava tým, že nemala svoj vlastný prameň, vodu do studne privádzali prekopanou štôlňou z neďalekého Budňanského potoka.
Mnohým, hlavne starším je hrad Karlštejn známy hlavne filmovou veselohrou Noc na Karlštejne z roku 1973 podľa scenára Jaroslava Vrchlického a režie Zdeňka Podskalského, v ktorom na hrad nesmeli vstúpiť ženy.
To je niečo málo z bohatej histórie hradu, ja som Karlštejn navštívil v dobe, kedy ešte nebola sezóna, hrady a zámky boli zatvorené. Aj napriek tomu som sa k hradu vydal, spraviť si okolo neho malú prechadzku, veď naposledy som ho videl pred viac ako 30 rokmi.
Z Budňan som postupne pokračoval až k vstupnej bráne, kde bol pristavený aj parný vláčík, ktorý je ale troška malý a v doprave mi nepomohol. Pútač pozýva aj k návšteve výstavy voskových figurín. Od vstupnej brány som sa vydal po chodníku so zelenou turistickou značkou k Budňanskému potoku a po ceste spät do východzieho miesta - Budňan.
Tvar hradu sa postupne stále mení. Počasie nebolo zrovna naj, ale aj tak som sa ho pokúsil nafotiť z týchto rôzných pohľadov.
Návštevník hradu si može vybrať niekoľko možností prehliadok. Ide o tri okruhy a jednu výstavu : Priestory Karla IV., Posvätné priestory hradu, Vyhliadka z Veľkej veže a Výstava Karlštejnský poklad.