Oravský hrad

Oravský hrad, který se nachází na kopci nad řekou Orava a obcí Oravský podzámok. Hrad byl oddávna pevněným hradištěm, chráněným od severu skalnatým masívem a od jihu půlkruhovým zemním valem. V polovině 13. století zde byl postaven na místě dřevěného hrádku zděný hrad, jehož první písemná zmínka pochází z poloviny 13. století. Hrad vznikl na strategicky důležitém místě uhersko- polské cesty v blízkosti celní stanice v Tvrdošíně a od roku 1370 byl i župním hradem. Komplex budov horního, středního a dolního hradu, zabírají tři výškové terasy hradní skály. Nejstarší částí byl palác na horním hradě zabezpečený opevněním v oblasti dnešního středního hradu. K velkým stavebním úpravám došlo v 16. století, kdy se zesilňovalo opevnění, prováděla se rekonstrukce horního hradu a začalo se se stavbou tzv. Thurzova paláce. Roku 1800 hrad vyhořel, byl však brzy obnoven. V současné době je na hradě sídlo Oravského muzea.

Oravský Podzámok je jako osada znám v historických dokumentech již od roku 1267, nicméně v té době bylo hradní skalisko s dnešním známým Oravským hradem dávno osídleno. V obci se nachází mimo známý Oravský hrad také neméně známé muzeum šlechtických kočárů a saní - je zde jedinečná a nejrozsáhlejší sbírka kočárů a saní na Slovensku.

Oravský hrad v Oravskom Podzámku

- jeden z najkrajších hradov Slovenska a jedna z najvyhľadávanejších kultúrnych pamiatok Slovenska.

- leží na brale priamo v meste Oravský podzámok.

- hrad bol vždy hradom obranným. Má až 3 hradné brány, ktoré mali brániť obyvateľov hradu pred vpádmi nepriateľa. Po zakúpení lístkov sme čakali pri prvej hradnej bráne až pre nás príde sprievodca. Druhá hradná brána má dodnes funkčný padací most, pod ktorým sa nachádza asi 6 m priekopa. Tretia brána mala tiež padací most, ale pri rekonštrukcii 50. - 60. rokoch 20. storočia ho nezachovali.

- zaujímavosťou hradu je, že ako prvé boli postavené budovy na skale a hrad sa postupne rozrastal smerom dole. Prvá písomná zmienka pochádza z 13. storočia. Vtedy tu bola postavená pevnosť, ktorá slúžila ako vojenská, strážna a obranná. Postavená bola v románskom duchu. Toto miesto sa nazýva Citadela. Dnešná podoba pochádza z turzovského obdobia. Zaujímavosťou je na prízemí vytesaná diera do skaly, ktorá slúžila ako zásobáreň vody pre vojakov. Pravdepodobne sem stekala voda zo strechy, ktorá mala tvar písmena V. Dnes sa v Citadele nachádza archeologické múzeum. Vnútorný priestor je vkusne vyriešený a využitý.

- druhou najstaršou časťou je Korvínov palác. Ide o pôvodne neskorogotický objekt z konca 15. stor. Dal ho postaviť významný uhorský kráľ Matej Korvín (1443 - 1490). Na začiatku 20. stor. dal palác prestavať jeho posledný majiteľ gróf Ján Pállfy (1829 - 1908) v duchu romantizmu. Dnes sa tu nachádza Rytierska sála, Erbová sála a Druhá hradná galéria.

- Palác Jána z Dubovca bol postavený v 1. polovici 16. storočia. Poskytoval obytné priestory pre šľachtických obyvateľov hradu. V miestnostiach je dnes múzeum, ktoré bolo zriadené v roku 1868. Ide o prírodovedné múzeum, kde môžeme vidieť flóru a faunu Oravy. Súčasná obnovená expozícia bola sprístupnená v roku 2007. V Dubovského paláci je aj etnografické múzeum, kde môžeme vidieť predmety, ktoré používali Oravania v minulosti v domácnostiach, na poli a tiež ich kroje. Pred Palácom Jána z Dubovca stojí Obytná veža, ktorá si pamätá románsky Oravský hrad z 13. storočia.

- prehliadka Oravského hradu začína po prejdení troma bránami a dolným nádvorím v Turzovskom paláci, ktorý je najmladší. Dal ho postaviť v 2. polovici 16. stor. František Turzo (1515 - 1574). Dokončený bol na začiatku 17. stor. synom Jurajom Turzom (1567 - 1616). Medzi najkrajšie priestory paláca patrí Prvá hradná galéria, útulný Červený salónik a Poľovnícky salón. Z paláca sme prechádzali do Západnej bašty, ide o okrúhlu dvojposchodovú vežu s delovými stielňami z 1. polovice 16. storočia, ktorú dal postaviť Ján z Dubovca. Tu sa nachádza aj jediný zachovalý drevený strop, ktorý nepodľahol požiaru v roku 1800. Strop sa nachádza v miestnosti s hrubými múrmi, kde je v lete najchladnejšie a v zime najteplejšie z celého hradu.

- Kaplnka sv. Michala je priamo prepojená s Turzovským palácom. Dal ju postaviť Juraj Turzo v rokoch 1610 - 1611. Juraj bol významný šíriteľ protestantizmu. Hlavný oltár je barokový z polovice 18. stor. Je celý z dreva. V centre je oltárny obraz so sochou sv. Michala archanjela. Po stranách a nad obrazom sú sochy sv. Anny a sv. Jáchyma, anjelov a súsošie korunovania Panny Márie sv. Trojicou. Pôvodný oltár z roku 1611 bol prevezený do Turčianskych Necpál. V kaplnke je aj epitaf Juraja Turzu - sochársky portrét, kde je gróf vyobrazený v plnej zbroji. Bol vysoký 165 cm, čo na tú dobu bola úctihodná výška.

- prehliadka hradu trvá 2 hodiny

- vstupné: dospelí 5 €, študenti 3 € a kto chce navštíviť kaplnku sv. Michala, musí si prikúpiť lístok za 2 € (študenti 1 €). Platí sa aj za použitie fotoaparátu.

Tento honosný a mohutný hradný komplex zložený z Horného, Stredného a Dolného hradu budovali a prestavovali od 13.st. až do prvej polovice 20.storočia. Je jedinečným dôkazom skoro všetkých architektonických slohov od románskeho slohu, cez gotiku, renesanciu, baroko až po romantizmus. História hradu je spojená s dejinne dôležitými osobnosťami, ako bol panovník Matej Korvín, Ján z Dubovca a predovšetkým najvýznamnejší člen oravsko-bytčianskej vetvy rodu Thurzovcov – palatín Juraj Thurzo.

Oravský hrad je skvostom celého Slovenska, nielen oravského regiónu. Cez expozície otvára návštevníkom možnosť poznania regionálnej histórie, prírodných krás a výnimočnosť duchovnej a materiálnej kultúry.

Jeho bránami ročne prejde státisíce návštevníkov, ktorí sú uchvátení z architektúry a histórie hradu a odchádzajú obohatení o nové zážitky. V poslednom období je hrad vďaka prezentácii veľkým lákadlom pre návštevníkov a patrí medzi top špičku najnavštevovanejších hradov na Slovensku.

História Oravského hradu

Orava, drsný ale krásny kraj, bohatý na prírodné krásy, kultúrne a historické pamiatky, malebné údolia a dediny. Ako oriešok skrýva v sebe nádheru kamenného jadra – Oravského hradu, ktorého dejiny sú späté nielen s predstaviteľmi bohatých magnátskych rodín, ktorí hrad spravovali, alebo vlastnili, ale tiež s prostými ľuďmi, vytvárajúcimi mozaiku histórie svojou ťažkou prácou, spôsobom života a každodennými starosťami či radosťami. Oravský hrad predstavoval v minulosti centrum správy, bol a stále je súčasťou kraja, v ktorom sa nachádza a je teda prirodzené, že od počiatku nesie i jeho pomenovanie.

Hradná vyvýšenina, na ktorej v neskoršom období vybudovali kamenný hrad, bola osídlená už začiatkom prvého tisícročia pred naším letopočtom, koncom doby bronzovej, keď sa v priestore Oravského Podzámku, na západnom úpätí hradného kopca, usadil ľud lužickej kultúry. K osídleniu hradnej vyvýšeniny došlo zo strategických dôvodov: bola výhodným strážnym miestom. Údolie sa stalo dôležitým priechodom a významnou križovatkou obchodných ciest, smerujúcich z Považia do Poľska. Súvislé osídlenie hradného kopca pokračovalo aj v dobe halštatskej (6. – 5. stor. pred n. l.), keď v priestore dnešného hradu existovalo hradisko, opevnené hrubým zemným valom so vstupnou bránou od západu, teda približne v mieste, kde sa nachádza súčasný vstup do hradu. Neskoršie archeologické nálezy z Hlavného nádvoria sú dokladom osídlenia aj z rímskeho obdobia a dokumentujú nadradenosť výšinného sídliska voči osade na jej úpätí.

Najstaršie dejiny Oravského hradu sú spojené s osídľovaním kraja, obchodnými cestami a politikou vtedajšieho vládnuceho rodu Arpádovcov. V 13. storočí územie Oravy, ktorá bola kráľovským majetkom (praedium regale), patrilo, ako Oravský dištrikt, spolu s Liptovom a Turcom do Zvolenského komitátu, spravovaného županom. Ochrana severných častí kráľovstva bola pravdepodobne hlavným dôvodom na vybudovanie kamennej pevnosti, hradu, ktorý neskôr zohrával významnú úlohu v dejinách oravského regiónu. Oravský hrad bol súčasťou a jedným z oporných bodov severného obranného opevnenia, ktoré dal vybudovať panovník Belo IV. na stráženie pohraničných oblastí. Už v období stavby Starhradu na Liptove môžeme predpokladať aj počiatky výstavby Oravského hradu, ktorý vznikol na mieste staršieho hradiska.

Prvá písomná zmienka o existencii Oravského hradu pochádza z roku 1267, keď vnuci zvolenského župana Detrika získali od uhorského panovníka Bela IV. výmenou za Oravu s hradom kráľovské majetky Varín, Žilinu, Tepličku a niekoľko osád v Turci a Liptove. V listine sa uvádza pojem „possessio Arwa…cum castro“ a je pravdepodobné, že v tomto období nešlo iba o hrad a jeho bezprostredné okolie, ale pod uvedeným názvom môžeme chápať celé územie Oravy. Oravský hrad predstavoval už hradné panstvo, ktoré sa mohlo svojou hodnotou pri výmene majetkov vyrovnať varínskemu panstvu. Záujem kráľa o získanie hradu vyvolala jeho strategická poloha. Okrem funkcie ochrany pohraničného územia plnil i funkciu strážnej pevnosti, ktorej posádka chránila obchodné cesty prechádzajúce územím Oravy a na určité obdobie sa stal aj centrom miestnej správy.