Loading...
Manufaktúra - latinské slovo pre ručnú prácu zložené zo slov Manus - ruka a factura - robota označujúca veľkovýrobu sa viaže k obdobiu 14. storočia, vtedy vznikali prvé manufaktúry prevažne na výrobu súkna.
Na území Česka patrila k jedným z prvých aj manufaktúra v Oseku. Cisterský opát Benedikt Simon Littwerig založil v roku 1697 manufaktúru - pletáreň pančuch. Pre jej ,,rozbehnutie,, si prizval zo susedného Saska odborníkov na čele s pančuchárom Johanom Paulom Róthigom, ktorí zaúčovali miestnych ,,tkalcov,, vo výrobe pančuch. V budove manufaktury na 15 pančuchárskych stavoch pracovali najkôr saskí pančuchári, neskôr po zapracovaní aj domáci pracovníci. V oseckom panstve sa do troch rokov vyučilo okolo 50 nových pančuchárov. Výroba sa v roku 1701 vďaka súkeníkovi Christianovi Ulrichovi z Krupky a chebskému farbiarovi Leopoldovi Fischerovi rozšírila aj o tkanie súkna. Tkalo sa prevažne čierne súkno, ktorého hlavným odberateľom bola cirkev.
Opat Littwerig v roku 1719 nechal postaviť ešte jednu budovu manufaktúry. V dobe najväčšej slávy manufaktúrneho obdobia v Oseku pracovalo až 760 zamestnancov.
Tak ako aj dnes firmy medzi sebou konkurujú, v tom období boli založené v okolí ďalšie manufaktury, najväčším konkurentom bola manufaktúra v neďalekom Horním Litvínově a táto konkurencia nakoniec spôsobila v roku 1752 ukončenie oseckej pančuchárskej manufaktúry. Pančuchárstvo teda v Oseku neprežilo, ale viac ako 200 rokov fungovala kláštorná ,,cajkárska manufaktúra,, - výroba jemnej vlnenej látky.
V Oseku sa zachovali dodnes dve budovy z bývalej textilnej manufaktúry. Je to dom č.p. 32 blízko vodnej nádrže Tůň rusalek a objekt č.p. 63.
Dom č.p. 32 u vodnej nádrže je pôvodnou barokovou stavbou z roku 1719. V budove bola zriadená pletáreň a valchovňa, spomínaná nádrž zvaná Tůň rusalek slúžila pre potreby manufaktúry.
Dom č.p. 63 sa nachádza na ulici Dolnonádražní, v 18. storočí slúžil ako textilná manufaktúra. Druhá budova bývalej textilnej manufaktury č.p. 63. je z roku 1705, nie je v najlepšom stave, možno je ešte čiastočne obývaná, aká bude jej budúcnosť je zatiaľ neisté. Strechu má našťastie v dobrom stave, čo je dôležité pre jej zachovanie. Je to dvojpodlažná budova, ktorá si dodnes zachovala svoj barokový ráz. V pôdoryse tvare obdĺžnika s valbovou strechou. Nad jednoduchým portálom vstupu od ulice Dolnonádražní je dodnes zachovaná kamenná kartuša s letopočtom 1705.
Prvá zo spomínaných budov by sa v budúcnosti mala po rekonštrukcii premeniť na byty.
Bol som len pri budove z roku 1705, ktorú som si vyfotil. Až doma som zistil že manufaktúrne budovy boli dve. Na jednej mojej fotografii za sochou sv. Valentína je vidieť časť budovy z roku 1719, použil som aj fotografiu z infopanela.