Papradno - kostol svätého Ondreja

Obec Papradno leží v podhorskej oblasti Javorníkov v okrese Považská Bystrica a svojou rozlohou 5.596 ha je jeho najväčšou obcou. Dominantnou pamiatkou obce je rímskokatolícky jednoloďový kostol sv. Ondreja, ktorý bol postavený v neskorobarokovom štýle a v jeho predsieni dola vytvorená Lurdská jaskyňa Panny Márie. Kostol je z roku 1792 a je zasvätený sv. Ondrejovi, apoštolovi.

Na starom hlavnom drevenom oltári je v strede socha sv. Ondreja s krížom a víťaznou palmou, po stranách sú sochy svätého Jozefa a svätého Františka z Assisi, navrchu soška Panny Márie s Ježiškom. V strede presbytéria je novodobý drevený oltár/obetný stôl/, na ktorom sa slávi sv. omša. V presbytériu sa nachádza aj kamenná neskorobaroková krstiteľnica z 18. storočia s drevenou plastikou sv. Jána Krstiteľa a Ježiša Krista pri krste v Jordáne. Na starobylej kazateľnici je umiestnená drevená plastika sv. Ondreja zo starého dreveného kostolíka a socha dobrého pastiera. Na dvoch bočných oltároch sú sochy Božského Srdca Ježišovho a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie.

Súčastné maľby v interieri kostola pochádzajú z roku 1928 a sú dielom akademického maliara Jozefa Škorvánka.

Nad presbytériom je obraz Najsvätejšej Trojice, po jeho bokoch štyria evanielisti a traja klaňajúci sa anjeli. Na bočných stenách presbytéria je dvojica protikladných obrazov, vyjadrujúcich dejiny spásy - prarodičia, neposlušnosťou strácajú Božiu milosť a sú vyhnaní z raja, oproti Mária prijimajúca zvesť od anjela o Božskom pláne spasiť človeka. Na klenbe v lodi kostola je zobrazený sv. Ondrej, ako obkľúčený svojími mučiteľmi víta kríž, na ktorom má zomrieť. Na ďalších dvoch obrazoch sú patroni Nitrianského biskupstva, svätí pustovníci Andrej Svorad a Beňadik na Skalke pri Trenčíne a naši svätí vierozvedcovia Cyril a Metod, ktorí vyučujú ľudí. Nad chorom sú vyobrazení svätí apoštoli Peter a Ondrej, ako ich pán Ježiš povoláva. Na stenách v lodi kostola sú umiestnené olejmaľby znázorňujúce 14 zastavení krížovej cesty. Loď chrámu po oboch stranách vyplňajú dubové lavice, v ktorých môže nájsť miesto okolo 160 ľudí.

Do kostola sa dá vojsť hlavným, alebo dvoma bočnými vchodmi z oboch strán. Pri presbytériu je malá sakristia s vlastným vchodom. Na chóre sa nachádza nádherný píšťalový trojmanuálový, 56-registrový organ, jeden z najväčších na Slovensku. Pod chórom sa nachádzajú dve masívne spovednice a sochy Sedembolestnej Panny Márie, sv. Antona a sv. Terézie Ježišovej. Interiér dopĺňajú procesiové zástavy a lampáše, umiestnené pri laviciach.

V predsieni kostola bola vybudovaná jaskynka so sochou Panny Márie Lurdskej.

Na veži je 6 tónovo zladených zvonov: dva menšie sú z roku 1921 a sú zavätené sv. Ondrejovi a sv. Cyrilovi a Metodovi. Zvon uliaty na počesť pápeža Jána XXIII. je z roku 1964, zvon s menom Pax (podľa encykliky toho istého pápeža Pacem in terris) je z roku 1966. Najväčší zvon, zasvätený sv. Petrovi a Pavlovi, je z roku 1971. Je tu aj malý zvon, umieráčik, zo starého dreveného kostolíka. Elektronicky ovládané hodiny ukazujú a každú štvrťhodinu odbíjajú presný čas.

Pred kostolom je umiestnené súsošie svätého Jána Nepomuckého z polovice 18. storočia, zreštaurované v roku 2012. Socha svätca v životnej veľkosti je zobrazená tradičným ikonografickým spôsobom z obdobia baroka. Svätý Ján má oblečenú kleriku a rochetu s krajkou, na nej kožušinový plášť, na hlave biret. V ľavej ruke drží kríž s palmou, symbolizujúcou mučenícku smrť. Nad hlavou sa skvie svätožiara s piatimi šesťcípimi hviezdami. Po bokoch sú dve sochy malých sediacich puttov (anjelikov), z ktorých jeden drží zámok a druhý knihu, pričom prstom si zakrýva ústa (symbol mlčanlivosti). Na podstavci hlavnej sochy si môžeme všimnúť jazyk, charakteristický atribút tohto svätca. Vedľa kostola stojí kamenný kríž z roku 1911, postavený z milodarov amerických farníkov. V blízkosti kostola je cintorín, na ktorom sú pochovaní papradnianski rodáci. Nachádza sa tu aj pomník kňazom, ktorí pôsobili v tejto farnosti. Vedľa kostola na druhej strane je umiestnený misijný kríž, ktorý pripomína sväté misie tejto farnosti. Posledná je z roku 2010.