Loading...
Hlavne počas Vianoc by sme mali navštíviť aj kostoly, sú v tejto dobe pekne vyzdobené, majú svoje čaro. Pokiaľ je k tomu ešte snehová nádielka, tak už to má tu svoju pravú vianočnú atmosféru.
So snehom to je u nás o vianociach ale trochu skromnejšie už niekoľko rokov, hlavne v nižších polohách. Najkrajšie to vyzerá na obrázkoch maliara Josefa Ladu, tá zimná atmosféra a kostolík tak troška na kopci. To ma napadlo počas návštevy kostolíka sv. Heleny v Považskej Bystrici. Kedysi určite viditeľný už z väčšej diaľky je dnes ukrytý medzi panelákami sídliska Rozkvet. Pokiaľ sa ale vymotate od panelákov, potom už je to všetko ako zo starej pohľadnice alebo kresby. Kostolík sv. Heleny je na kopci alebo vyvýšenine, veža a jeho strecha je pokrytá šindľom a pretože je menší, ľudia počas modlitby stoja aj vonku.
Kostolík sv. Heleny je jednoloďová baroková stavba s vežou a rovným uzáverom presbytária. Vznik tohto kostolíka sa spája s rokom 1728, kedy nechal vtedajší pán považského hradu gróf Peter Szapáry postaviť na vyvýšenom holom kopci nad mestom vysokom 391 metrov nad morom kaplnku svätej Heleny, ktorú vysvätil vtedajší miestný farár Valessi. Za kaplnkou mali v minulosti žiť v malom domčeku aj pustovníci, ktorí žili iba z milodarov. Ich pustovnický rád zrušil v roku 1782 cisár Jozef II., ale aj napriek tomu bola kaplnka stále navštevovaným miestom veriacich a konávali sa tu bohoslužby.
V ťažkej dobe, v lete roku 1831, kedy mesto zasiahla cholera a táto nemoc usmrtila až 175 ľudí sa v kaplnke uskutočnili omše za odvrátenie tejto smrtelnej nemoci. Možno vďaka týmto prosbám cholera 14. septembru toho istého roku ustúpila. K vďake a pamiatke na tento deň, kedy je aj sviatok povýšenia sv. Kríža sa v kaplnke konávali bohoslužby ako poďakovanie Bohu za ochranu.
Kaplnku v roku 1932 vymaľovali, opravili jej strechu. Druhá svetová vojna kaplnke odobrala dva zvony z roku 1773, jeden daroval iniciator jej výstavby gróf Peter Szapáry. V roku 1943, počas vojny ešte vyčlenili na žiadosť farského úradu finančnú čiastku 20 000 na obnovu a zachovanie kaplnky pre budúce pokolenie. Vojna sa našťastie skončila, ale prišiel rok 1948, k cirkevným objektom sa začalo správať ,,nekresťanski,,. Došlo k zničeniu plastík, poškodeniu obrazov a postupnému zničeniu celého interiéru.
Div sa svet, nakoniec čiastočnej obnove, aspoň exteriéru kaplnky pomohla Medzinárodná motocyklová šesťdenná súťaž, ktorá sa v roku 1977 konala práve v Považskej Bystrici a jej okolí. Očakávala sa veľká medzinárodná návšteva, takže bolo treba narýchlo opraviť aj tento objekt, veď ,,čo by si o nás pomysleli,,. Ale nakoniec aj tak, to čo čiastočne spätne súdruhovia opravili, zničili zasa vandali.
Na časy blyslo po roku 1989, kedy sa situácie zmenila, cirkev už mala možnosť zasiahnúť k oprave svojich objektov. Opravu kaplnky začali už v roku 1991 za podpory obyvateľov mesta Považská Bystrica, susednej obce Považská Teplá, ale aj zahraničnej pomoci misionárov Matka Božej lasaletskej z Poľska sa podarilo kaplnku opraviť a ešte koncom leta roku 1991 ju vysvätil vikár a pomocný biskup nitrianskej diecézy Mons. František Rábek.
Je to určite dobre, že to takto dopadlo, veď kaplnka - kostolík stojí na nádhernom mieste u líp, z ktorých najstaršia má viac ako 250 rokov.
A kto je vlastne sv. Helena? Narodila sa okolo roku 255 v Bithýnie, dnešnom Turecku. So svojím mužom Konstanciom Chlorem mala syna Konstantína, neskoršieho cisára, zvaného Veľkého. Bola vzornou kresťankou, ako cisárovná s citlivým vzťahom k trpiacím a chudobným. Stavala chrámy a traduje sa, že našla aj pravý Kristov kríž. Je patronkou baní, farbiarov, hľadačov pokladov, výrobcov ihiel, ale tiež ochrankyňou pred ohňom a bleskom, pomoci pri hľadaní stratených vecí. Je patronom miest Ascoli, Frankfurt, Pesara a biskupstva trevírskeho, basilejského a bramberského. Zomrela asi v roku 329 v Nikodémii.
Počas týchto vianoc bol aj interier kostolíka krásne vyzdobený, proste veľmi krásne miesto. K obrázkom o kostolíku pridavam aj knižnú búdku, v ktorej sa dajú zapožičiť knihy, ale hlavne sa mi páčilo, ako krásne je pomaľovaná.