Považská Bystrica - Židovský cintorín

Turistické cíle • Hřbitov

židovský cintorín v Považskej Bystrici

cintorín pod diaľničným mostom

cintorín

pohľad na cintorín

zbytky náhrobných kameňov

časť múra a náhrobné kamene

cintorín, v diaľke časť diaľničného mosta

židovský cintorín

Nahrát moje fotografie

Vstoupit do fotogalerie (9 fotografií)

Rada navštevujem mestá s ich historickými pamiatkami. K historii patria aj miesta posledného odpočinku. Tieto miesta navštevujeme hlavne v deň pamiatky zosnulých naších príbuzných, kde zapaľujeme sviečky na ich hroboch. Nie že by som bola častým návštevníkom cintorínov, ale keď je v nejakom meste napr. cintorín padlých vojakov alebo cintorín občanov židovskej viery, navštívim aj tie.

Počas návštevy mesta Považské Bystrica z dôvodu konkurzu o pracovné miesto, ktorý bol neďaleko modernejšej dominanty mesta, dialničného mosta, som navštívila neďaleký park SNP s pamätníkom. Okrem pamätníka sa mi ešte na mape mobilu ukázal židovský cintorín, ktory sa nachádzal neďaleko oproti pamätníku, za kruhovým objazdom, dalo by sa povedať, že skoro pod dialničným mostom.

Nájsť sa nám ho podarilo, bola som tam vtedy so sestrou, problém ale nastal, ako sa dostať do objektu. Cintorín je umiestnený vo svahu pahorku nazývaný Mošteník, má pôdorys v tvare nepravidelného obdĺžnika. Zo smeru, odkiaľ sme k nemu prišli, bol zabezpečený betónovym plotom. Vchod, ako som sa neskôr dozvedela nemá, jeho vstup je zabezpečený ochranným plotom z dôvodu ochrany proti vandalom. Tieto opatrenia rešpektujem a neviem pochopiť ľudí, ktorí poškodzujú cintoríny, historické pamiatky a vlastne všetko, čo dokázali iní ľudia vytvoriť.
Bola som aj tak zvedavá, ako tento cintorín vyzerá, a tak som si ho odfotila v rámci možnosti cez plot. Už na prvý pohľad bolo vidieť, že je v žalostnom stave, neudržiavaný, poškodený časom - rokmi a aj tou už spomínanou skupinou vandalov.

Ako som sa neskôr dočítala, tento cintorín má pomerne dlhú historiu, založili ho pravdepodobne niekedy v období 17. storočia. Asi najstarší letopočet na náhrobnom kameni je z roku 1757, pochovávať sa na cintoríne prestalo v 40. rokoch minulého storočia počas 2. svetovej vojny a hrozných osudov našho židovského obyvateľstva pri deportáciach a vyvražďovaní. Podľa sčítania obyvateľov v roku 1940 žilo v Považskej Bystrici 7.768 osôb, z toho bolo 252 židov.

Ako aj uvidíte, z fotografii spoza plota toho nie je moc vidieť, sú tu pomníky poškodené časom a vandalmi v neudržiavanom priestore. Ako aj na ostatných židovských cintorínoch je väčšina najstarších pomníkov zhotovená z kameňa pieskovca, tieto pomníky sú aj najviac poškodené hlavne poveternostnými podmienkami. Novšie pomníky boli zhotovené prevažne zo žuly a mramoru, na nich je už viditelne lepšie vidieť nápisy v hebrejštine, hviezdu a ornamentálnu výzdobu. Samozrejme, použitý materál, náhrobného kameňa, jeho veľkosť a výzdoba bola závislá na majetkových pomeroch zosnulého. Najviac pomníkov je z pieskovca, tie z kvalitnejších materiálov ( žula, mramor ) boli do značnej miery rozkradnuté...

Vlastníkom cintorína je dnes Ústredný zväz židovskej náboženskej obce mesta Považská Bystrica. Ide mu o zmenenie tohto miesta po rekultivácii na skutočné pietné miesto. Všetko sa dá dnes naplávovať, ale tieto plány veľakrát končia z toho istého dôvodu, nedostatku financii...
Nikde na internete som sa dočítala, že v roku 2020 do areálu tohto cintorína vtrhla skupina dobrovolníkov, ktorí sa už na žalostný stav tejto oficiálne vyhlásenej pamiatky nemohli pozerať. Počas ,,vtrhnutia,, odstránili náletové dreviny, nebezpečné stromy, vyčistili veľký priestor od odpadkov. Týmto ľuďom, dobrovolníkom za to patrí vďaka.

Cintorín je zaradený do Pamätihodnosti mesta Považská Bystrica.