Praha - Karlovo námestie

Turistické cíle • Náměstí

v strednej časti parku • Fotografie (61) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (61 fotografií)

záhon ruží

tráva, chodník, lavičky

Vstoupit do fotogalerie (61 fotografií)

Karlovo námestie vzniklo v roku 1348, po vzniku Nového Mesta pražského ho založil vtedajší kraľ Karel IV. V tej dobe bolo najväčším námestím stredovekej Európy.
Jeho pôvodný názov bol Dobytčí trh, dnešný názov po Karlovi IV. má od roku 1848. V čase jeho vzniku už existoval Konský trh, čo bol vtedajší názov dnešného Václavského námestia.

Námestie má tvar nepravidelného obdĺžnika o rozmeroch 152 x 550 metrov a rozlohe 80 550 metrov. Námestie počas storočí prešlo mnohými premenami, dnes už samozrejme neslúži ako miesto trhu s dobytkom. Na začiatku 19. st. boli snahy rozľahlý blatový priestor rozkúskovať. Purkrybí Karel Chotek sa zaslúžil o zachovanie námestia v jeho celistvosti a tiež o prvú výsadbu stromov. Od 6.3.1998 je Karlovo námestie vyhlásené za kultúrnu pamiatku, pretože je významným dokladom vývoja záhrad a parkov.

Roku 1870 vypracoval Bedřich Wunscher plán na verejný park na celej ploche. Jeho projekt bol dokončený v roku 1876. V roku 1884 predložil vtedajší riaditeľ pražských záhrad a parkov František Thomayer nové úpravy v parku. K ich realizácii došlo v rokoch 1884 - 1885.

Dnes Karlovo námestie tvorí park, ktorý obklopuje veľa historických a zaujímavých budov. Dnešnú podobu parku vytvoril, ako som už spomenula, záhradný architekt František Thomayer. Park má viac ako 300 stromov 40 druhov, trávnatú plochu pomedzi stromami pretínajú uličky s lavičkami. V parku je aj niekoľko sôch.
Park je dvoma ulicami predelený na tri časti. Najmenšia časť sa nachádza na severnom okraji pri Novomestskej radnici s vežou, pred ktorou sa nachádza fontána so sochou sv. Jozefa. Pod ňou sa ešte nachádza socha Vítězslava Hálka, o ktorej som nevedela a preto sa nenachádza ani na mojich fotografiach.

V druhej a tretej časti parku sú travnaté plochy so statnými stromami, popretkávané chodníkmi s lavičkami slúžiacimi k oddychu, k dotvoreniu oddychovej zóny slúžia dve vodné nádrže s vodytryskom a samozrejme záhony pestrofarebných kvetín. Okrem toho sú tu rozmiestnené sochy. V jednej časti je to krásna biela socha Elišky Krásnohorskej, ktorá sa angažovala v ženskom hnutí, redigovala Ženské listy. Autorom sochy je Karla Vobišová- Žáková. Pomník bol odhalený roku 1931. Socha je z bieleho rumunského mramora.
V tejto časti parku sa nachádza pamätný strom. Ide o platan a je jedným zo 190 pamätných stromov na území Prahy. Strom má výšku 17 metrov a asi 170 rokov. Je jediným stromom, ktorý tu bol zasadený ešte v predthomayerským obdobím.

Tretia časť parku má na svojom začiatku pomník Karoliny Světlé. Tvorcom pomníku je sochár Gustav Zoula. Odhalený bol 29.5.1910. Ďalej v parku sa nachádza druhá fontánka s lavičkami a pomníkom J.E.Purkyně, ktorý bol vedcom, lekárom, biológom, z roku 1961. Je dielom autorov Oskara Kozáka a Vladímíra Štrunce.
Neďaleko sa nachádza detské ihrisko. Na konci námestia, v jeho južnej strane, neďaleko Faustovho domu je pomník botanikovi a cestovateľovi Benediktu Roezlovi. Autormi sú Gustav Zoula a Čeněk Vosmík.

Páči sa mi, že v meste plnom ulíc s preplnenou dopravou sa nachádzajú aj takéto odychové miesta.