Praha - Slovanský ostrov - Žofín
Najkrají Ostrov v srdci Prahy, Slovanský Ostrov, často nazývaný aj Žofín bol vytvorený postupný naplavovaním zeminy tokom rieky Vltava za Štikovskými mlynami v 17. storočí. V priebehu storočí sa stal miestom stretavania pražských občanov, symbolom českých a medzinárodných spoločenských, kultúrnych, politických a obchodných podujatí ôležiého významu. Ostrov sa nachádza medzi Národným divadlom a Jiráskovým námestím u brehu Masarykovho námestia. Jeho rozloha je 2,2 hektára, jeho dĺžka je asi 350 metrov a najväčšia šírka 95 metrov.
Ostrovu dominuje novorenesančný palác Žofín, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie kultúrne a spoločenské centra v Prahe. Ostrov po roku 1817 vlastnil farbiar kože Josef Ignác Saenger, ten tu postavili hostinec, kúpele a farbiareň. Ostrov v roku 1830 kúpil mlynár Václav Novotný a na mieste hostinca postavil v rokoch 1836 - 1837 podľa projektu architekta Carla Pollaka novorenesančnú budovu s koncerným a spoločenským sálom. Táto budova bola slávnostne otvorená veľkým plesom v roku 1837.
2. júna 1848 sa tu konal Slovanský zjazd, počas ktorého vystúpil aj Slovák Ľudovít Štúr. Túto udalosť pripomína pamätná textová doska na budove. Od roku 1925 k pamiatke Slovanského zjazdu ostrov pomenovali Slovanským ostrovom.
Ostrov má aj názov Žofín, ide o rok 1838 a spája sa s menom rakúskej arcivojvodkyne Žofie, matky cisára Jozefa I.
V budove sa konávali i bály, napríklad v rokoch 1841 - 1843 tu tancovala aj Božena Němcová. Dominovali ale hlavne koncerty vážnej hudby, vystúpili tu osobnosti, ako napríklad Ferenc Liszt, Zdeněk Fibich, Peter Iljič Čajkovskij, svoj koncert tu dirigoval aj Richard Wagner. Po prvykrát tu súborovo zaznela aj Smetanová Má vlast a v roku 1878 tu mal samostatný koncert aj Antonín Dvořák.
V roku 1884 ostrov odkúpila pražská obec a podľa návrhu architekta Jindřicha Fialu hlavnú budovu nechala prestavať. V roku 1918 sa tu nachádzalo sídlo Vojenského veliteľstva Národného výboru. Navorenesančný palác Žofín je jeden z najvýznamnejších architektonických skvostov. V paláci sa konávajú kongresy, dôležité spločenské stretnutia, kongresy, plesy, koncertty.
Pred hlavným vstupom do budovy je pomník Boženy Němcové z roku 1955 od sochára Karla Pokorného.
Novým mostom spojili ostrov s pobrežím v roku 1948, ide o most, ktorým sa na ostrov dostaneme aj dnes, je blízko Národného divadla.
Na Ostrove sa nezabudlo ani na deti, je tu pre ne detské ihrisko. Asi najväčším lákadlom je replika historického parovozu z roku 1841, ktorý mal názov Český lev. Táto malá replika má názov Český lvíček. Malá lokomotíva za sebou ťahá dva vagóniky pre 12 detí. Mašinka váži približne 300 kg, každý vagónik približne 150 kg. Koľajisko je dlhé 53 metrov, koľaje o výške 70 milimerov boli vyrobené na zákazku v Třineckých zlievarňach. Sú položené na 128 pražcoch ošetrených vo vriacej fermeži. Mašinku a vagony boli zostrojené v dielni Josefa Hanuše z Třebechovíc, na ich výrobe pracovalo 8 dní 8 remeselníkov. Vláčik jazdí rýchlosťou 3 km/hod, ale po zmene pomeru prevodov by dosiahol rýchlosť až 60 km/hod. Vstupné je symbolické - 10 Kč.
Kedže sme na Ostrove, okolie tvorí voda a teda v ponuke je aj možnosť príjemne strávených chvíl počas plavby po Vltave. Sú tu tri požičovne lodiek a šlapadiel, na ktorých sa dá užiť množstvo zábavy. V letných mesiacoch je Vltava zaplavená množstvom lodí, lodičiek, pramic s veslami, šlapadiel všetkých možných tvarov a veľkostí. A tak to má byť. Je leto, treba využiť slnečné dni na oddych a načerpanie nových síl. Pôžičovňa má názov Slovanka a nachádza sa blízko paláca Žofín.
Zaujímavosťou je, že na Ostrove sa natáčali niektoré scény z filmu Jak utopit doktora Mráčka aneb konec vodníku v Čechách.