Praha - záhrady pod Pražským hradom

Palácový komplex záhrad pod Pražským hradom tvorí päť záhrad: Malá Fürstenberská, Kolowratská, Malá a Veľká Palffyovská, a Ledeburská záhrada. Záhrady sa rozpriesterajú na južnom svahu hradčanského návršia o rozlohe 7770 m² a sú medzi sebou vzájomne prepojené.

Jednotlivé záhrady vznikali nezávisle na sebe v rôzných obdobiach a preto sa od seba vzájomne odlišujú.

Pri návšteve záhrad Pražského hradu sme začali prehliadku pri vstupe č.2. Lístky sme si zakúpili v pokladni vežičky Malej Fürstenberskej záhrady.

Malá Fürstenberská zahrada, tzv. Malého Fürsstenberského, v minulosti Černínského, domu je vedľa Kolowratskej záhrady. Svahovitý pozemok tejto záhrady v minulosti v stredoveku patril hradčanskému kláštoru sv. Jiří, bývali na ňom Vinice. V polovici 18. storočia tu bola baroková terasová záhrada talianského typu, ale v rokoch 1784 - 1788 nechala vtedajšia majiteľka Marie Barbora Černínová záhradu spolu so svojími domami vo Valdštenskej ulici prestavať architektom Ignácom Janom Nepomukom Palliandrim. Vznikla tak krásna rokoková terasovitá záhrada s talianskými vzormi s bohatými architektonickými, maliarskými a socharskými prvkami. Gloriet má dvojramenné schodisko, klenbu zdobia žánrové a alegorické maľby Antonína Tuvory. Dlhé osové schodisko je čiastočne zakryté oblými strieškami. Loggia s vyhliadkovou terasou je zdobená balustrádou, dekorativnými kamennými vázami so sochami štyroch ročných období od Ignáca Františka Platzera. Spolu s vysunutým vyhliadkovým altánom v tejto záhrade sú výnimočným dielom záverečnej epochy záhradnej tvorby 18. storočia v Čechách. Dominantou záhrady je stredové vstupné schodisko a prekrásne oranžiere po oboch stranách schodiska. Z najvyšších teras záhrady je nádherný výhľad na veľkú časť historickej Prahy a na celý súbor palacových záhrad pod Pražským hradom.

Ďalšou záhradou, ktorou sme prechádzali bola Záhrada Kolowratského paláca. Rozprestiera sa medzi Veľkou Palffyovou záhradou a Malou Füstenberskou záhradou. Záhrada vznikla na mieste niekdajšieho parkánu medzi dvoma hradnými stenami přemyslovského opevnenia hradu z 13. storočia od Černej veže po Píseckú bránu. Ta v minulosti stávala na mieste dnešného Palffyovského paláca vo Valdštenskej ulici. Keďže strmosť hradného svahu nedovoľovala vybudovať sústavu horizontálnych zahradných terás, preto tu vysadili ovocné stromy a dodnes má táto časť povahu ovocného sadu. V 50. rokoch 20. storočia druhú časť stupňa tejto záhrady upravili na komunikačnú spojku medzi Malou Füstenberskou a Veľkou Palffyovou záhradou. V severovýchodnom kúte prvej terasy je baroková kašna s maskaronovým chrličom.

Veľká Pálffyovská záhrada je záhradou nadvädzujúcou na západnejšiu Malú Pálffyovsku zahradu. Po tom, ako sa dostala do rúk Fürstenberkom sa stala okrasnou a reprezentačnou záhradou tohto celku. Táto nová zahrada bola vybudovaná rovnako ako terasovitá záhrada talianského typu, ale na tú dobu už bola slohovo značne oneskorená. Hlavná časť kompozície tejto záhrady je schodisko, ktoré prerušovane stúpa oproti severnému portálu paláca hore až k najvyššej terase. Najnižšie časti záhrady sú spojené širokým stredným schodiskom a železným zábradlím. Stred druhej záhrady tvorí kruhová kašna s liatinovou sochou Tritona z 19. storočia. Za kašnou je mohutný portál so slnečnými hodinami a rímskym nápisom CLARET IN ORBE DIES, AC TEATRES HORA PETE UMBRAS - JASNÝ PO SVETE DEŇ NECH CHMÚRNE TIENE ZAHÁŇA. Hlavné osové schodisko má v dolnej časti rôzné podoby, striedajú sa tu úseky prechadzajúce klenutými chodbami s nekrytými úsekami.

Poslednou z piatich záhrad je Leteburská zahrada. Jej dominantou a tiež hlavným dejiskom kultúrnych a spoločenských akcii je parter Ledeburskej zahrady. Parter sa rozkladá na ploche 880 m², prevážna časť tejto plochy je zatrávnená. Počas spoločenských události sa dá vytvoriť 256 sedadiel na držiakoch, ktoré sú zapustené v pôde. Táto záhrada má názov podľa grófa Adolfa z Ledebouru, ktorý v roku 1852 získal blízky palác. V južnej časti parteru je Galéria Ledeburského paláca s nádhernou výzdobou, konávajú sa tu pravideľne výstavy umeleckých diel. Severná, terasová časť Ledeburskej záhrady vznikla v rovnakej dobe a tým istým architektom ako parter na mieste staršej, pravdepodobne renesančnej alebo ranno barokokovej záhrady. Je zviazaná s parterovou časťou záhrady dvojramenným schodiskom. Nad schodiskom a terasami je polygonálny pavilón zakomponovaný do opornej steny záhrady Na Valech. Stenu, ktorú pôvodne zdobila Reinerová maľba Boj Rímanov s barbarmi z roku asi 1710 dnes pokrýva treláž s popínavými rastlinami. Vegetačnú časť na terasách tvoria farebné letničky, pivoňky a popínavé ruže, lemované sú strihaným zimostrazom stalozeleným. V západnej časti prvej terasy rastie vysoký strieborný ceder atlantský. Steny teras sú pokryté popínavými rastlinami.

Záhrady sú otvorené od apríla do októbra, vstupné, ktorého súčasť je i prehliadka Galérie Ladeburského paláca je - dospelí 80 Kč, deti do 15 rokov a študenti do 26 rokov 50 Kč, rodinné 200 Kč, seniori nad 65 rokov a ZŤP 50 Kč, deti do 6 rokov zdarma.