prechádzka obcou Mikušovce
Turistické cíle • Města, obce, vesnice • Vesnice
Mikušovce sú poľnohospodárska obec rozprestierajúca sa 15 kilometrov na juhozápad od Púchova a necelých 8 kilometrov od okresného mesta Ilava na rozhraní Ilavskej kotliny a Vršateckých bradiel v doline Tovarského potoka, ktorú z oboch strán obklopujú zalesnené vrchy. Stred obce s približne 1035 obyvateľov je v nadmorskej výške 320 m.n.m., jej najnižšia časť je na Nivkách 295 m.n.m. a jej najvyšším miestom je kopec Chotúč 794 m.n.m.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1259, kedy pod názvom Mykus patrila k vršateckému panstvu, časť pozemkov obce patrila rodine Bartovcov. Obyvatelia obce sa v minulosti zaoberali hlavne poľnohospodárstvom, za 1. československej republiky aj tkáčstvom a pradierstvom, v obci stála píla, mlyn i pálenica. Toto územie už bolo osídlené ale niekoľko storočí pred naším letopočtom, svedčia o tom nálezy z archeologického prieskumu. V okolitých častiach obce boli objavené početné nálezy pohrebísk a hradísk (Nivka, Malé Hradište) lužickej a púchovskej kultúry a hromadný nález predmetov z mladšej doby bronzovej, ktoré svedčia o trvalom osídlení tohto územia.
Pri prechádzke obcou zaujme kaplnka so zvoničkou, ktorá bola dokončená v roku 1907 a nachádza sa v hornej časti obce. Pokiaľ sa prejdete obcou, väčšinou sa stále pohybujete okolo Tovarského potoka, vedie okolo neho cesta, alebo je obstavaný radmi domov.
Dominantou obce je rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Goradzovi. V minulosti Mikušovce patrili pod farnosť Pruské, kde veriaci dochádzali na cirkevné obrady. V obci sa tieto obrady konali iba pri mimoriadných príležitostiach v drevenej kaplnke so zvonicou, ktorá ale v pri požiari v minulom storočí zhorela. Preto bola v roku 1906 postavená najskôr nová zvonica a vzápätí dostavali i kaplnku, ktorá tak získala súčastnú podobu. V prvej plovici 20. storočia sa sväté omše konávali v budove starej školy až do roku 1950, odvtedy sa konali už iba v kaplnke. Veriaci z obce v ďalších rokoch prejavovali svoju túžbu pre výstavbu vlastného kostola, vybral sa i pozemok, kde by kostol mal stáť. Začali sa aj finančné zbierky, podporu mali veriací i vo vedení obce, ale našlo sa niekoľko ľudí v obci, ktorý sa tejto výstavbe snažili zabrániť a to sa im nakoniec podarilo. Novú nádej na výstavbu svojho kostola priniesol rok 1989 a po ňom nastavajúce zmeny. Základný kameň bol 22.apríla 1990 posvätený vtedajším pápežom Jánom Pavlom II. počas jeho návštevy v Bratislave a o niekoľko mesiacov, už 15. júla 1990 obec Mikušovce navštívil Monsinor Ján Chrizostom Korec, ktorý posvätil miesto, kde mal stáť nový kostol. Kostol bol v roku 1999 slávnostne vysvätený sv. Gorazdovi, učeníkovi sv. Cyrila a Metoda. Kostol je jednoloďová obdlžníková stavba, krorá má vo svojej ľavej čelnej časti vysunutú vežu so zvonicou, na vrchole veže je umiestnený kríž. Veža je dosť neobvyklá, jej pôdorys je v tvare trojuholníka. Pred kostolom smerom k hlavnej ceste je miestný cintorín, na ktorom je ďalšia pamiatka v obci, je to kríž z roku 1935. Je to vlastne pomník padlých v oboch svetových vojnách. Na bočných stranách podstavca sú vytesané mená týchto obetí, na čelnej strane podstavca kríža je nápis ,,Chráň spasiteľu nás a padlých hrdinov odmeň,,. Pred podstavcom dole je umiestnená malá soška kľačiacého anjelika, na podstavci je umiestnený kríž.
I keď rokmi určite najmladšia, ale veľmi pekná je drevená studňa s rumpálom a strieškou, ktorú v obci zhotovili pravdepodobne minulý rok, lebo ešte dýcha novotou. K čerpaniu vody neslúží, aj keď má vyhlbenú studňu, tá je asi z bezpečnostných dôvodov zabezpečená mrežou, mohlo by tam napríklad spadnúť hrajúce sa tu dieťa. V časti, kde je umiestnené koleso rumpálu je lavička, kde si môže pocestný, keď sa už nenapije aspoň si odpočinúť. Osviežiť by sa ale mohol napríklad v neďalekej Gazdovskej krčme u Bučka.
Mikušovce sú ale ideálnym miestom vydať sa na výlet do blízkych Bielych Karpát. Môže to byť napríklad prírodná pamiatka Skalica, sú to vápencové bradlá s výskytom mangánovej rudy, nachádzaju sa juhozápadne od obce na pravej strany doliny. Asi najlepšie je prejsť si Náučný chodník Mikušovské bradlá, ktorý bol vytvorený v roku 2008, vedie chránenou krajinnou oblasťou Biele Karpaty, má celkovo sedem zastavení. Až sa príroda trocha zazelená, chcel by som si ho prejsť a pokiaľ tu budú pekné miesta, tak sa o ne podeliť s ostatnými turistami článkom.