Príbovce - kostol sv. Šimona a Júdu

Turistické cíle • Kostel

kostol - takto je viedieť z cesty • Fotografie (24) • Foto: ivetka

Vstoupit do fotogalerie (24 fotografií)

Kostol sv. Šimona a Júdu

vstup do kostola

Vstoupit do fotogalerie (24 fotografií)

Príbovce v okrese Martin sú obcou s približne 1110 obyvateľmi, ležia na sútoku riek Turiec a Blatnický potok.

Prvá písomná zmienka o pôvodnej zemianskej obci je z roku 1230 ako Terra Príbouch. Obec ležala na starej historickej ceste z Ponitria, kde bolo prekladište pošty, konávali sa tam aj župné zhromaždenia. V roku 1812 v obci založili tabakovú fabriku. Rozmach obce nastal po otvorení železničnej trate Martin - Zvolen v roku 1872. V období prvej republiky obyvatelia pracovali hlavne na píle, ako roľníci, boli známi aj výrobou drevených geliet.

V obci majú dva kostoly - rímskokatolícky a evanjelický kostol. A práve ten prvý ma zaujal cestou do Martina. Leží totiž hneď pri ceste a zaujal ma jeho vzhľad. Rímskokatolícky kostol sv. Šimona a Juda je gotickým kostolom, ktorého najstaršie zachovalé časti sú z polovice 15. storočia. Prvá zmienka o sakrálnej stavbe v obci sa uvádza v žiadosti u pápežskej kúrie o povolenie vykonávania bohostužieb v kaplnke sv. Šimona a Júdu. Dnešný kostol vznikol po prestavbe kaplnky v roku 1640. Je jednoloďovým kostolom s loďou obdĺžnikového pôdorysu, ukončenou s polygonálnym uzáverom presbytéria, s predsieňou.

V polovici 17. storočia, v roku 1640 previedli vďaka podpore rodu Benických renesančnú prestavbu kostola. Z tejto prestavby je sieťová renesančná klenba hlavnej lode, oblúky polygónovej klenby svätyne, rod Benických si v kostole vtedy vyhotovil aj hrobku. V rokoch 1580 až 1673 kostol k obradom používala novovzniknutá protestanská cirkev absburského vyznania. V nasledujúcich rokoch, až do roku 1709 ho používali obe cirkvi, od roku 1710 bol kostol vrátený späť katolíkom.

Rozsiahlu rekonštrukciu kostol podstúpil v polovici 19. storočia, následne v rokoch 1949 - 1950 minulého storočia, vtedy pristavili chór.

Zariadenie interiéru kostola je novodobé, z roku okolo 1950. Oltár je jednoduchý, nad oltárom je obraz sv. Šimona a Júdu - patronov kostola. Je dielom reštaurátora a akademického maliara J. Jelínka z roku 1956. Boční oltár Panny Márie je z roku 1977. Kamenná krstiteľnica je staršia, pochádza z kostola z obce Valča.

Veža kostola je drevená, vstavaná do priečelia jeho lode, sú v nej umiestnené tri zvony. Najväčší je historický zvon, vzácna renesančná pamiatka z roku 1591. Jeho hmotnosť je približne 200 kg, priemer 69 centimetrov, výška 62 centimetrov. Je na ňom nápis - VERBUN DOMINI MANET ETERNUM IN ANNO DOMINI 1591, v preklade Slovo Pánovo buď zachované naveky. Roku Pána 1591. Podobne ako kamenná krstiteľnica, aj zvon je darom z valčianského kostola. Ďalšie dva zvony vážia 162 a 66 kilogramov, odliali v roku 1925 z milodarov domácich a amerických veriacich.
Kostol je postavený blízkosti náleziska, žiarového pohrebiska, v ktorom sa pochovávalo v období od mladšej až do neskorej doby bronzovej.

Kostol patrí pod farnosť Valča, dekanát Turčianske Teplice a Banskobystrickú diecézu. Od roku 1963 je kostol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.