Kláštor pod Znievom - Prepoštský kostol a kláštor
Kláštor pod Znievom je obcou v okrese Martin má bohatú históriu. Po prvykrát sa spomína v kráľovskej listine kráľa Kolomana v roku 1113. Územie okolia obce bolo osídlene ale už v období doby ronzovej.
Kráľ Bela IV., ktorý mal v Klaštore Pod Znievom svoj hrad počas svojho vládnutia založil v roku 1251 pod svojím hradom aj kláštor Panny Márie pre rehoľu prepoštárov.
V polovici 13. storočia udelili Kláštoru pod Znievom mestské pravo, ako prvému v Turci.
V roku 1869 založili v Kláštore pod Znievom katolícke patronátne gymnázium, ktoré bolo ako tretie v poradí novovzniknutých gymnázii na území dnešného Slovenska. Prvé slovenské gymnáziá s vyučovaním slovenského jazyka na území dnešného Slovenska boli založené v 70. rokoch 19. storočia. Išlo o dve evanjelické gymnázia v Revúcej (1862 - 1874) a v Martine (1866 - 1874) a katolické gymnázium v Kláštore pod Znievom (1869 - 1874) a práve budovu tohto slovenského gymnázia sme si chceli počas krátkej zastavky v Klaštore pozrieť.
Nakoniec sme namiesto gymnázia ,,objavili,, tiež zaujímavý Prepoštský kostol a kláštor. S výstavbou kláštora a kostola Panny Márie začali vtedajší premonštráti ihneď po vyhlásení založenia kláštora. Na výstavbe kláštora a kostola v rokoch 1251 - 1260 pracovali skúsení kamenári, ktorí predtým už pracovali na stavbách kláštorov v Nemecku. Prepoštárski mnísi okrem duchovných programov prevádzali aj iné veľmi prospešné práce, menili darovanú podu na úrodnú, napríklad vysušovaním močiarov, výrubom a vypaľovaním nevhodných lesov, na ich miestach tvorili záhrady, sady, lúky, obrábané úrodné polia.
Priestory bývalého kláštora v minulosti slúžili rôznym účelom. V rokoch 1882 - 1911 tu sídlil Maďarský učiteľský ústav. Z pamätnej dosky na trávniku pred budovou bývalého kláštora sme sa dozvedeli, že na tomto učiteľslom ústave študoval napr. známy slovenskí spisovatelia Martin Kukučín či Jozef Gregor - Tajovský. Od roku 191 do roku 1919 fungovala budova ako chlapčenská polepšovňa. V rokoch 1919 - 1950 tu bol rímskokatolícky sirotinec a od roku 1950 - 1998 budova fungovala ako sústreďovacie stredisko rehoľných sestier. Dnes slúži ako občianské združenie ,,Dobrý pastier,,.
Kláštorný kostol je jednoloďovou stavbou ukončeným štvorcovým presbytériom, západnou kaplnkou. V lodi kostola počas prestavby v polovici 16.storočia prestavali pôvodný tramový strop na renesančnú hrebienkovú klenbu. V 16. storočí pristavili k západnému priečeliu hranolovitú vežu.
Hlavný oltár kostola je barokový, v strede je obraz Panny Márie, plastiky sv. Anny, sv. Alžbety, sv. Jozefa, sv. Joachyma, sv. Jána Krstiteľa, sv. Zachariáša z obdobia 17. storočia. Kazateľnica kostola je baroková, z polovice 18. storočia. Interiér bývalého kláštora a kostola sme nevideli.
Vv záhrade pred kláštorom je niekoľko zaujímavých vecí. Napríklad už spomínaná pamätná doska z červeného mramoru, z nápisu na nej sme sa dozvedeli, že v rokoch 1870 - 1911 v budove kláštora sídlil Maďarský učiteľský ústav. V tomto ústave študovali napríklad známi slovenskí spisovatelia Martin Kukučin, Jozef Gregor - Tajovský, ako aj menej známi spisovatelia Ján Čajak ml., Anton Bielek, či hudobný skladateľ a pedagógMikuláš Moyzes, ktorý tu istý čas hudbu aj vyučoval, jeho život je ale spojený hlavne s Prešovom kde žil a pracoval 36 rokov.
Na múre osobností sú osadené pamätné dosky niektorých významných kňazov, ktorí tu pôsobili, pri mene je aj krátka popiska. pamätná doska s najznámejším menom hlása : J.Em. Ján Chryzostom kardinál Korec - čestý občan a maturant znievskeho gymnázia v roku 1944.
Neďaleko pri múre, pri vstupe do kostola je drevená zastrešená brána, v strede ktorej je zvonička so zvonom. Okrem toho na záhrade pri kláštore je jeden nie veľký, ale na prvý pohľad dominantný strom, tiež socha Panny Márie a pár kvetov. Pri prehliadke okolia klaštora a kostola zaujme aj maxi drevená lavičkia v parku so starými stromami.
Vedľa bývalého kláštora stojí dom s nápisom ,,Dobrý pastier,, so slnečnými hodinami. V útulku poskytujú sociálne služby fyzickým osobám, ktoré nemajú zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb a ktoré nemajú zabezpečené ubytovanie alebo nemôžu doterajšie bývanie užívať. O vznik tohto zariadenia sa pričinil otec Maslák, pomáhali mu viacerí dobrodinci. Dočítala som sa, že v budove kláštora v roku 2015 žilo 216 osôb, prevažne mužov. Budova bola pätnásť rokov nevyužívaná. V starých priestoroch kláštora nebola funkčná elektrika, kúrenie, žiadne sociálne zariadenie, dnes je celá budova obývaná, vykúrená, využitá do posledného kútika a všetko svojpomocne a s Božou pomocou. Nezastupiteľné miesto v živote tejto komunity má modlitba a práca, sú to dva piliere, na ktorých stojí komunita.
1.9.2021 - Práve som sa dočítala, že obec Kláštor pod Znievom vyhrala súťaž o najkrajšiu obec SR.