Loading...
Tento článok je spomienkou na časy minulé. Pár liet sme strávili v lete na chate pri Rožnově pod Radhoštěm a odtiaľ sme robili výlety do okolia. Dvakrát sme navštívili aj známu horu Radhošť. Okrem krásnych drevením Libušin a Maměnka nás zaujala aj socha Radegasta na ceste ku kaplnke Cyrila a Metoda na Radhošti a tiež socha vedľa kaplnky. Ide o sochu solúnských vieruzvestov Cyrila a Metoda.
Majestátny Radhošť je opradený rôznými povesťami, mýtami a bájami, jedna je aj o pohanskom bohovi Radgostovi - Radegastovi. Jednému rodákovi z Valašska to nedalo a vytvoril sochu Radegasta.
Neodmysliteľnou súčasťou radhošťského masívu je socha pohanského boha Slovanov Radegasta - boha slnka, hojnosti a úrody je dielom akademického sochára Albína Poláška. na soche autor pracoval už od roku 1924 ešte v Amerike. Vzniklo niekoľko variant. V roku 1930 Polášek v prenajatom aterieri vytvoril konečnú podobu sochy. nakoniec boli v zlievarni firmy Mašek odliate z umelého kameňa so železnou vložkou sochy dve.
Albín Polášek sa narodil 14. februára 1879 vo Frenštáte pod Radhoštěm. Študoval vo Viedni, v Ríme, v USA sa stal profesorom na akadémii v Chicagu. Zomrel 19. mája 1965 vo veku 86 rokov na Floride. Patrí k najuznávanejším sochárom v Amerike, zhotovil tam množstvo sochárskych diel. Doma je menej známy, okrem Radegasta a súsošia Cyrila a Metoda na Radnošti zhotovil pre svojích rodákov vo Frenštáte pod Radhoštěm súsošie Zápas dobra so zlom a sochu Ondráša.
Povesť o Radegastovi počul aj sochár Albín Polášek a nakoniec sa rozhodol zhotoviť sochu Radegasta a venovať ju Podhorké jednote Radhošť. Prvý drevený model sochy hojnosti a pohostinnosti Albín Polášek zhotovil v roku 1925. Postavu Radegasta zobrazil v mužskom tele s tvárou v podobe leva, s prilbicou v podobe býčej hlavy s rohami, v pravej ruke s rohom hojnosti, v ľavej ruke so sekerou a na nohách s valašskými krpcami. Neskôr zhotovil sochu so železnou vložkou a z materiálu drtenej žuly a z cementu. Socha z umelého kameňa vážila 1,4 tony, jej veľkosť bola 3, 2 metra. Sochu viezli na Radhošť z Frenštátu pod Radhoštěm nákladným autom, ktorému v ostrej zákrute na Pustevnách muselo pomáhať aj šesť koní. Pri transporte sochy došlo aj k tragickej udalosti: počas silnej búrky zasiahol a usmrtil blesk jedného z vojakov, ktorí u sochy držali čestnú stráž.
K slávnostnému odhaleniu sochy došlo pri príležitosti Slovanskej púte na Radhošti 5. júla 1931, ktorú usporiadala Matica Radhošťská a Podhorská jednota Radhošť pod záštitou československej vlády.
Pôvodná socha z umelého kameňa bola značne poškodzovaná poveternostnými vplyvmi, bolo ju treba demontovať a reštaurovať. V rokoch 1980 - 1982 olomoucký sochár Karel Kořínek so synom vyplnili trhliny žulovým betónom, sochu zrekonštruovali a 11. júna 1982 sa Radegast vrátil na svoje miesto. Sochu by oprava ale nezachránila natrvalo, a preto pamiatkový úrad v Ostrave preto rozhodol o zhotovení novej repliky sochy z odolnejšieho materiálu - pravej juhočeskej žuly. Orginál previezli do Frenštátu pod Radhoštěm, kde je umiestnená vo vestibule radnice. Aj na túto sochu sme sa boli pozrieť.
S ďalšou sochou Radegasta sme sa stretli v Pražskej ZOO, pri ktorej sme vyfotili nášho dědu. Dočítala som sa, že ako som spomínala, boli vytvorené dve identické sochy. Tá druhá mala byť pôvodne uložená do autorovej záhrady. Nakoniec bolo všetko ináč. Na prelome 50. a 60. rokov robotníci na záhrade bývalej Maškovej zlievarne objavili pod nánosom zeminy a lístia túto druhú sochu Radegasta. Pravdepodobne ju tu ukryli pred nemeckými okupantmi a po vojne sa na ňu zabudlo. V roku 1961 bola presunutá do pražskej ZOO. V rokoch 2014-2015 bola zrekonštruovaná. My sme ju v ZOO videli ešte pred jej rekonštrukciou.
Novú sochu zhotovovali kamenári zo 16 tonového kvádra niekoľko mesiacov z pravej žuly a sochu vysokú 328 centimetrov a váhy 3,2 tony transtortovali v roku na hrebeň Radhoště, kde Radegast od 4. júla 1998 opäť vládne.
Na vytvorení novej sochy Radegasta sa významne finančne podielal pivovar Nošovice, ktorý vo svojom logu používa práve Radegasta.