Rajec - námestie SNP

Mesto Rajec má bohatú históriu, ktorá sa v minulosti vracia až do obdobia osídlenia z dôb Keltov a púchovskej kultúry. Má približne 6300 obvateľov a leží v Rajekej kotline medzi pohoriami Malá Fatra a Strážovske vrchy.

Po prvykrát sa spomína v listine kráľa Belu III. ako Raich, v listine kráľa Žigmunda Luxemburského v roku 1397 už ako mesto Raycz. V 13. storočí Rajec patril k ostrihomskej kapitule, k Lietave ho pripojili v 14. storočí. Pre rozvoj mesta bolo dôležité 14. storočie, kedy sa Žilina vyčlenila spod právomoci Lietavy a lietavské panstvo si z Rajca spravilo svoje centrum. V polovici 18. storočia v Rajci v združení cechov pôsobilo až 500 remeselníkov, v dobe, kedy sa tu veľmi darilo kožiarstvu a čižmárstvu. Výrobky z kože a takzvaná ,, jemná koža,, sa vyvážala z tohto mesta až do Turecka a Francúzska.

Centrum mesta, ktoré pripomína jeho bohatú históriu, je tvorené námestím SNP v tvare štvorca z prelomu 15. až 16. storočia. V strede námestia dominuje budova renesančnej radnice zo 16. storočia. Budova radnice je pôvodne jednopochodová stavba prístupná zo všetkých strán. Na jej poschodí sídlila mestská rada. Otvorené arkády slúžili pôvodne ako tržnica. Posledná rekonštrukcia radnice prebehla v roku 1992. Arkády sú odvtedy zasklenené a tento priestor slúži ako obradná, výstavna a koncertá sieň. Okolo radnice sa nachádzajú renesančné, barokové, klasistické meštianske a remeselnické domy zo 17. a 18. storočia. Pamiatkou na námesti je aj Trojičný stĺp so súsošim sv. Trojice, ktorý postavili z darov občanov v roku 1818.

V južnej časti námestia sa nachádza muzeum mesta s dvoma expoziturami, je to národopisna a prírodná expozitúra. Je to jednoposchodová renesančná budova, ktorá je typickým príkladom architektúry zo 17. storočia. Čelnú časť budovy od námestia zdobí výrazna kamenná pavlač s troma arkádmi. Zaujímavosťou je, že v 17. storočí v tejto budove fungoval mestský pivovar, neskor už len krčma. Na budove muzea sú osadené dve pamatné dosky rodákom z Rajca. Jeden bol Juraj Slota, katolícky kňaz, národny buditeľ, spisovateľ a spoluzakladateľ Matice Slovenkej. Druhý je prírodovedec a zoologóg Ján Frivaldsky. Pred budovou muzea je ešte jedná busta na podstavci s pamätnou doskou. Ide tiež o rodáka z Rajca, Ferdinanda Ďurčanského, advokáta, politika a publicistu.

Pamatníky sú na námesti ešte dva, pred budovou Mestskeho úradu je to pamatník padlým v druhej svetovej vojne. Na trávnatej ploche námestia je pamatník ďalšiemu rodákovi mesta, významnému slovenskému sochárovi a maliarovi - Vladimirovi Kompánkovi.