Loading...
Skalité v okrese Čadca je obcou hraničiacou s Poľskom v údolí rieky Skaliťanky, ktorá rozdeľuje Jablunkovské medzihorie a Kysucké Beskydy.
Prvá písomná zmienka o obci Skalité je z roku 1641 v listine písanej v latinskom texte. Píše ho vtedajšia grófka Alžbeta Lukrécia Gašparovi Szunyoghovi, šlo o problém vyriešenia sporu medzi valachmi Tešínskeho a Budatínskeho panstva, v ktorom hráli svoju úlohu aj poddaní z obce Skalité.
Jednou so sakrálnych pamiatok obce, jej časti Skalité - Kudlov, je kaplnka zasvätená Povýšeniu svätého Kríža. Kaplnka je postavená na mieste pôvodnej drevenej kaplnky z roku 1911. Je murovanou stavbou, ako stavebný materiál použili kameň, v pôdoryse má tvar kríža, strecha je pokrytá plechom, v strede má malú vežičku s ihlanovitou vežou a krížom.
Priestor pred kaplnkou je od cesty ohraničený kamenným plotom, vchádza sa kovanou bránkou. Vchod do kaplnky je v jej priečelí, je zaklenutý kamenným oblúkom, dvere sú drevené, priestor v oblúku nad nimi je presklený.
Vpravo u vchodu do kaplnky je vstavaný kamenný kríž, ktorý je z roku 1835 a vytesal ho miestny kamenár Ondrej Špilák. Hlavným iniciátorom pre zhotovenie tohto kríža bol miestny farník Juraj Krčmárik, kameň pochádza z lomu z Bystrickej doliny. Kríž bol v minulosti svedkom významných udalosti. V roku 1905 bolo veľké sucho, hrozilo, že nebude takmer žiadna úroda a miestni obyvatelia sa v deň sviatku svätej Anny zišli u tohto kríža s prosbou o "rosu z neba". Ich prosba bola vypočutá, a ešte v ten deň začal padať dážď, ktorý následne zachránil úrodu.
Kríž sa od tej doby stal pútnym miestom, obyvatelia sa k nemu začali chodiľ modliť ruženec a rozhodli sa pri ňom postaviť kaplnku. Počas nepriaznivých poveternstných podmienom, ako napríklad dažď, sa modlitby sťažovali, takže sa veriaci zo zbierky a milodarov rozhodli postaviť si nad krížom kaplnku. Bolo to v roku 1911, ako materiál použili drevo, o výstavbu tejto kaplnky sa najviac pričinil vtedajší skalitský farník Andrej Serafín. Dielo sa ale úplne nezdarilo, zrejme nemala dobrý základ, statiku a pri zvonení 100 kilogramovým zvonom (darom už od spomínaneho Jozefa Serafína) sa kaplnka rozkolísala.
Rozhodli sa teda pre ďalší krok a už o rok si postavili novú, murovanú kaplku a tú dokončili už v roku 1912. V roku 1915 do kaplnky zakúpili, uložili a posvätili farárom Jozefom Badíkom dve sochy Panny Márie a sv. Jána apoštola. Tieto sochy dnes už žiaľ neexistujú, zhoreli počas požiaru kaplnky v roku 1959.
Kaplnku po požiari v roku 1960 obnovili, neskôr bola ešte niekoľkokrát prestavaná. V roku 1960 do kaplnky zakúpili plastiku Pána Ježiša.
Kaplnka patrí rímskokatolíckej cirkvi farnosti Skalité, každoročne sa v nej konáva v nedeľu vo sviatok Povýšenia Svätého kríža tradičná púť a slávnostná svätá omša.