Skalité - pamiatky v centre obce
Skalité je peknou goralskou pohraničnou obcou susediacou s Poľskou republikou v severozápadnej časti Slovenska v povodí rieky Čerňanka v severnej časti Kysuckých Beskýd.
Obec si dodnes zachovala svoje prvky ako architekúru, kroje a nárečie. Patrí medzi väčšie obce, má približne 5 200 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci Skalité je z roku 1641 v listine Alžbety Lukrécie Gašparovi Szunyoghovi o spore medzi valachmi Tešínského, Budatínskeho panstva a poddaných obce Skalité.
Obec má niekoľko pamiatok, jej centru dominuje farský kostol sv. Jána Krstiteľa. Dnešný murovaný kostol je v poradí už tretím, nahradil pôvodný drevený kostol, ktorý stál na mieste dnešného cintorína. Na jeho výstavbu finančne prispel rod vznešenej rodiny Esterházy, otca Mikuláša a syna Antona. Na jeho stavbe pracovali miestni farníci. S výstabou sa začalo 1787 a dokončený bol pravdepodobne už v 1793, v niektorých prameňoch sa uvádza jeho dokončenie o rok neskôr - v roku 1794.
Po vybudovaní nového kostola nastali ďalšie starosti a to so zariadením interiéru. Farníci tento problém najskôr riešili prenesením interiéru starého kostola do nového, organ kostola bol zakúpený ešte pred začiatkom výstavby kostola. Farníci pre kostol zabezpečili 4 zvony, dva väčšie a dva menšie. Posvätil ich biskup František Fuchs 12. augusta 1801 a veriaci ich nainštalovali do veže, aby sa ich zvuk slávnostne rozoznel do okolia počas posviacky kostola, ktorá sa konala 15. augusta biskupom Františkom Fuchsom.
Kostol je jednoloďovou stavbou ukončenou segmentovým uzáverom presbytéria a so vstavanou hranolovitou vežou. Dĺžka celého kostola je 35 metrov, šírka je 14 metrov a výška kostola od zeme po dvojkríž je viac ako 41 metrov. Vnútorná výška chrámovej lode kostola je 11, 2 metra.
Interier kostola je nádherný. Nástenné maľby sú neobarokové z roku 1950, sú na nich zobrzení sv. Cyril a Metod, Boh Otec, Stvoriteľ všetkého, Ježišová reč na Hore, ďalej maľby na bočných stenách znázorňujúce symboly štyroch evanjelistov - sv. Marek - lev, sv. Matúš - človek, sv. Ján - orol a sv. Lukáš - býk. Polkruhové okná sú zdobené farebnou vitrážou Ježiša Krista, sv. Magdalény, Panny Márie Lurdskej, sv. Antona Paduánskeho, sv. Margarétu, sv. Barboru. Zaujímavosťou je, že kostol je situovaný od juhu na sever, čo je dosť neobvyklé, kostoly sa stavali v smere od východu na západ. Dôvod, prečo sa rozhodli ho postaviť takto, bol problém s pozemkom a obavy z hluku, ktorý by sa do chrámu mal prenášať so súbežnej hlavnej cesty, postavili ho teda kolmo na hlavnú cestu.
Kostol patrí pod farnosť Skalité, dekanát Čadca a Žilinskú diecézu.
Ďalšou sakrálnou pamiatkou v centre obce je Kalvária Sedembolestnej Panny Márie, nachádza sa v priestore za kostolom pri základnej škole. Kalváriu tvorí spolu sedem zastavení, kaplnky sú postavené v polkruhu okolo chodníka, sú murované, po stranách s dvoma kruhovými stĺpami a sedlovou strechou. Veľmi pekné sú ich reliefné obrazy o rozmeroch 125 x 195 centimetrov, ktoré znázorňujú sedem bolesti Panny Márie. Kalváriu začali stavať podľa plánov Jozefa Fursta z Čadce, murárskeho majstra v roku 1940, dokončili ju v roku 1941, jej posviacka sa konala 31. augusta.
Vpravo pred vchodom do kostola u hlavnej cesty pri múre kostola sa nachádza pamätník obetí prvej svetovej vojny. Táto vojna sa kruto dotkla aj obyvateľov obce Skalité, vyžiadala si 52 obetí na ľludských životoch. Tvorí ho stĺp s menami obetí na podstavci, pred ktorým je socha. Pamätník odhalili 28. 10. 1931 pri oslave výročia vyhlásenia vzniku 1. Československej republiky, obec ho postavila zo zbierky občanov.
Ďalším pamatníkom v obci je pamätník obetí 2. svetovej vojny, ktorý sa nachádza neďaleko kostola pred základnou školou. Bol postavený v roku 1945 ako pôvodný pamatník Sovietskej armády, od roku 1959 je pamätníkom obetí druhej svetovej vojny a počas Slovenského národného povstania.
U kostola sú ešte dva kríže - prvý drevený je pred kostolom, druhý kamenný je z roku 1912, je u cesty nad cintorínom.
Kostol bol počas veľkonočných sviatkov otvorený, pri fotení jeho interieru sa nám prihodila udalosť, že niekto asi posunul ruku ďalej za zábranu z povrazu pred oltárom, spustilo to alarm a o cvíľu do kolstola dorazila ochranka v športovom oblečení miestného pana farára. Situácia sa objasnila. S príjemným miestnym pánom farárom sme sa pekne porozprávali a poradil nám aj ako miestny znalec kraja, kadiaľ si môžeme skrátiť trasu nášho výletu.