Skalná päsť pri Ružomberku
Turistické cíle • Příroda • Kámen
Skalná päsť sa nachádza pri ceste medzi Likavkou a obcou Liskova pod kopcom s názvom Mních. Je to skalný útvar z dolomitových vápencov v podobe zovretej päste, ktorého výška je približne 6 metrov.
Viažu sa k nemu viacerá povesti. Ľudový názov má Čertová kiahnica alebo Jánošíková päsť. V minulosti vraj mala slúžiť pltníkom k priväzovaniu pltí, i keď je od rieky Váh pomerne ďaleko, alebo podľa iných zdrojov ju počas výstavby železnice opracovali talianski robotníci. V dávnej minulosti mal vraj na kopci Mních stáť i drevený templársky kláštor a odtiaľto k nemu viedla cesta, takže vyberte si. Ak sa vyhneme povestiam, mal by to byť pozostatok vápencovej skaly, ktorú v minulosti vytvorila rieka Váh svojim prúdom a tiež erozia. Od roku 1971 je vyhlásená za prírodnú pamiatku a je chránená. V jej blízkosti je postavený drevený kríž, oproti za riekou Váh je celulozka.
Povesť z dôb, keď Janošík so svojou družinou chodil po tomto kraji je opísaná na informačnej tabuli a hovorí toto : Bolo to veru už veľmi dávno, keď sa jedného slnečného rána začiatkom jesene Ďurko Jánošík i s celou svojou družinou poberal z Oravského Podzámku smerom na Kráľovu hoľu. Zavčas rána, keď ešte ani zore dobre nevyšli, už sa družina poberala poza zámok Likava a zišla až na temeno vrchu Mnícha. Tu zrazu horou zaznel Ostrý hvizd. Hôrni chlapci hneď porozumeli, že je to signál ich predvoja, ktorý musel pobadať niečo podozrivé. Na to Jánošík i s družinou prešli pozorne na úbočie. Odtiaľ zbadali, že dolu po ceste popod Mních sa približuje panský koč s dvoma pánmi a za nimi skupina jazdcov. Keď sa koč so sprievodom natoľko priblížil, že sa dali poznať osoby, veľké bolo prekvapenie hôrnych chlapcov. V koči sedel rozvalený bruchatý barón Révay a pri ňom jeho pobočník. Sprevádzalo ich asi pätnásť ozbrojených hajdúchov, ktorí im boli tiež známi, lebo mali s nimi už neraz dočinenia. Barón bol známy ako nemilosrdný trízniteľ ubiedeného ľudu a bol ich uhlavný nepriateľ. Jánošík vydal okamžite rozkaz: Hrajnoha, Uhorčík, zastaviť koč, ostatní odzbojiť hajdúchov a všetkých poviazať! Nechcem, aby bol niekto zabitý! A už sa chlapci rútili s krikom zo svojho úkrytu na cestu na nič netušiacu skupinu. Révay a jeho pobočník v prvej chvíli nepochopili, čo sa deje a kým prišli k sebe, boli už poviazaní. Jánošík stojaci na briežku všetko pozoroval. Keď videl v rukách niekoľkých hajdúchov šable, hodil sa ako drak medzi bojujúcich. Pod údermi jeho oceľových pästí sa čoskoro váľalo po ceste niekoľko ohúrených hajdúchov. Takto Jánošík predišiel krviprelievaniu, čomu sa i sám potešil, lebo nerád videl krv. Potom sa spýtal vydesených pánov: Poznáte ma? A Révay vo svojej známej spupnosti odpovedal: Poznáme, padúch sedliacky! To si odpykáš! Jánošík nepohol ani brvou a pokojne mu odpovedal: Vaša milosť, vy ste na príčine tomu, že som padúch a čo sa týka môjho rodu, som pyšný, že som sedliak. Lebo vedzte, keby nebolo sedliakov, ktorí na vás pracujú, tak by ste pre svoje pohodlie a lenivosť hladom pokapali. A teraz, aby ste pamätali na tento deň, okúste len to, čím ste vy trýznili môj rod, svojich poddaných. Zdrapili pána baróna a vyvliekli ho na úpätie hory nad cestou. Tam na vyvalenom pni ho štyria uchopili za ruky a nohy a Hrajnoha mu hrubou haluzou vyplatil päť a dvadsať palicou. Omdletého baróna odniesli do koča, kde ho prebrali studenou vodou. Potom Jánošík povedal: "A teraz pôjdete všetci nazad, odkiaľ ste prišli. Viem že ste sa ponáhľali na zasadnutie zemepánov do stoličného domu v Mikuláši. V kaštieli sv. Žofie vás síce s údivom budú vítať, tam vás opatria, pokiaľ prídu po vás s vášho kaštiela z Považia. Potom Hrajnoha oslovil Jánošíka: "Kapitán náš, tento deň si sa preslávil a nám všetkým ho spravil pamätným. Svojím múdrym rozhodnutím si zabránil krviprelievaniu, ochránil životy svojich kamarátov a potrestal Révaya. To bol čin, na ktorý nikdy nezabudneme. Na tvoju pamiatku tu hľa, do tejto skaly, pod ktorou sa to všetko odohralo, vykrašeme šablami našich nepriateľov veľkú zaťatú päsť. Bude tu večne stáť ako symbol tvojej sily a odvahy." Takto bola z balvana pod Mníchom vytvorená veľká päsť, ktorej sa páni báli a ktorá je ešte aj dnes pamiatkou na legendárneho hrdinu ubiedeného ľudu Jura Jánošíka.