Šomoška

Tentokrát Vám ponúkam tip na veľmi príjemný rodinný výlet, cestu náučným chodníkom na malebný hrad Šomoška.
Hrad sa nachádza presne na hranici Slovenska s Maďarskom, neďaleko hraničného prechodu Šiatorská Bukovina – Šalgotarián, 30 km od mesta Lučenec. Zasadený je do zelene Cerovskej vrchoviny, nášho najmladšieho sopečného pohoria. Sopka sa zachovala vo výnimočnej podobe, hrad je postavený na jej vrcholku, priamo na stuhnutom lávovom prúde, ktorý odkryli práve pri stavbe hradu.

Prúd tvorí ohnutý Kamenný vodopád poskladaný z väčšinou šesťbokých, niekedy len päťbokých čadičových stĺpov. Výška čadičového vodopádu je 9 metrov. Stĺpy sú unikátne aj v tom, že sú nádherne ohnuté, ich vek je štyri milióny rokov a túto formu dosiahli pozvoľným chladnutím v útrobách sopky. Hornina, ktorá ich tvorí sa nazýva bazalt a bola použitá aj na stavbu hradu. Neďaleko je bývalý lom, kde sa kameň ťažil ešte v minulom storočí a sú ním vydláždené mnohé mestá v Čechách a na Slovensku.

Náučný chodník začína v dolinke Bukovského potoka pri Šimonovej veži, kde sa platí vstup na hrad, za dospelú osobu okolo jedného eura. Je tu aj parkovisko, za parkovanie sa neplatí. Náučný chodník nás vedie cez prírodnú rezerváciu väčšinou lesným prostredím doliny Bukovského potoka s viacerými prameňmi, jazierkom a prekrásnymi dvestoročnými bukmi. Dĺžka chodníka je 1,6 km, s prevýšením 106 metrov, takže ho hravo zvládnu aj malí turisti. Cestou sme informovaní tabuľami o okolitej prírode, geologickej stavbe okolia a o samotnom hrade Šomoška. Tesne pod hradom sa nachádza čadičové kamenné more.

Hrad bol postavený koncom XIII. storočia Kačičovcami. Má trojuholníkový pôdorys, ktorý tvorí gotický palác, dve bašty, barbakan a bastión.V roku 1310 sa stal majetkom Matúša Čáka Trenčianskeho. Po rozpade jeho panstiev Šomošku prevzal Tomáš Széchényi. V roku 1461 ju kráľ pridelil Orsághovcom a Loszoncyovcom, ktorým neskôr aj patrila. V roku 1573 sa hrad dostal do rúk Turkov, pod vedením fiľakovského bega Aliho (do roku 1596). Neskôr hrad opevnili a pristavili vysunutý bastión na severovýchode. Po potlačení Rákoczyho povstania začiatkom XVIII. storočia ho cisárske vojská zbúrali. Hrad má zrekonštruované dve veže a pôsobí veľmi príťažlivo, hlavne jeho veža s typickou strechou, ktorá nápadne pripomína klobúk.

Z hradu je pekný pohľad na dedinu Somoskó a okolitú inverznú Cerovskú vrchovinu, ktorá vznikla tektonickým zdvihom a sopečnou činnosťou s následnou eróziou. Najvyššie časti pohoria tvoria práve bazalty. Uvidíme Belinské skaly, Medvediu a na juho-juhozápade podobný hrad, ale už na maďarskom území, hrad Salgó. Mňa osobne prekvapila blízkosť maďarskej obce Somoskó, ktorá siaha až takmer ku samotnému hradu.