Strážovské vrchy - Radotínska tiesňava

Obec Pružina sa rozprestiera na hornom Považí na severovýchodnom úpätí najvyššieho vrchu Strážovskej vrchoviny Strážova. Jej krásna okolitá príroda je z hľadiska turistiky vyhľadavaná po celý rok. Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy bola vyhlásená v roku 1989 a tvoria ju dve samostatné pohoria. V severnej časti sú to Súľovské vrchy a v južnej Strážovské vrchy. Ide tu o ochranu pozoruhodných tvarov reliéfu, najmä bralných a krasových foriem, tiesňav, hrebeňov, eróznych kotlin, rastlinných a živočíšných spoločenstiev. Medzi najnavštevovanejšie a najvyhľadavanejšie miesto okolia patrí kopec Strážov 1215 m. n. m., po výstupe na ktorý je odmenou za dobrého počasia nádherný výhľad na Považie, Biele Karpaty, Malú Fatru a Hornú Nitru.

Okolie Pružiny je aj rajom pre jaskyniarov, objavili tu viac ako 150 krasových jaskynných útvarov, ktroré sú väčšinou menšieho puklinového charakteru. Najznámejšou jaskyňou je Dupná jaskyňa, ktorá je aj pre verejnosť sprístupnená v určitom období.

Okolím Pružiny vedie aj niekoľko turistických a cyklistických trás rôznych náročnosti cez viaceré zaujímavé miesta. Jedný z nich je aj miesto, ktoré som sa rozhodol navštíviť - Radotínska tiesňava. Radotínska tiesňava je kaňonovitá dolina epigenetického pôvodu pri sútoku potoka Radotiná a Strážovského potoka. Potok tu vo vápencoch a dolomitoch vytvoril bralnaté krásové útvary. Táto tiesňava sa nachádza na zeleno značenom turistickom chodníku, ktorý vedie z mesta Považská Bystrica cez Podskalský Roháč, Radotínsku tiesňavu a okolo masívu Strážova do obce Zliechov.

Výlet som začal v časti Pružiny Priedhorie, ktorá vznikala postupnou kolonizačnou zástavbou, dodnes sa tu ešte zachovalo niekoľko pôvodných drevených stavieb. Na konci obce je križovatka troch ciest, u ktorej je postavená kamenná socha sv. Jana Nepomuckého. Sochu vytvoril mladý umelec Michal Janiga. Na sochu sa poskladalo v zbierke obyvateľstvo obce Pružina a 24. júna 2012 ju slávnostne požehnal miestny správca farnosti , dekan Pavol Gavenda. V blízkosti tejto sochy je horský prameň, z ktorého voda má vraj liečivé účinky, ľudia sa k nej chodili napiť a osviežiť aj z ďaleka. Oproti prameňa sa dá dostať cez drevenú lávku k prístrešku pre odpočinok, alebo útočisko ako ochrana pri náhlej zmene počasia. Dá sa tu ale aj niečo si poopekať, vedľa je aj ohnisko. Miestni toto miesto nazývali pri Jankovi, alebo pri svätom Jankovi. V minulosti tu stával stĺp s olejomaľbou svätca na plechu, dnes je tu socha svätca, patróna námorníkov, plavcov, mlynárov, pomahajúci topiacim sa a pred povodňami, ale hlavne je patrónom mlčanlivosti, spovedníkov, rytiersky bojujúci za dobrú povesť.

Na tomto mieste je už spomínané rozcestie troch ciest, žltá značená značka vedia do obce Pružina, vľavo vedie žltá so zelenou po miesto Pod Hrádkom, kde sa rozdeľujú. Zelená pokračuje do obce Zliechov, žltá do sedla Samostrel a na Lazový vrch. Ja som sa vydaj vpravo, cestou, ktorá vedie do osady Riedka a ďalej do Považskej Bystrice. V Priedhorí je ešte krásny výhľad na vápencové bralá vyčnievajúce nad lesom. Potom sa už chodník okolo miesta, kde kedysi stával mlyn, v stálej spoločnosti potoka postupne zarezáva medzi kopce. Po viac, ako pol kilometri je vľavo blízko chodníka malý infopanel, podľa ktorého sa návštevník dozvie, že sa tu nachádza jaskyňa Babirátka, ktorá je od roku 1994 vyhlásená prírodnu pamiatku. Jaskyňa sa nachádza v nadmorskej výške 415 m. n. m., vznikla eróznou a rozpúšťacou činnosťou podzemných vôd v tmavosivom vápenci v strednom pleistocéne asi pred 300 tisíc rokmi. Vchod do jaskyne sa postupne zväčšoval z dôsledku mrazového zvetrávania, preto sa vstupná priestranná chodba postupne zmenšuje až na 0,5 metra. Jaskyňa, ktorá je dlhá 19 metrov neobsahuje sintrovú výzdobu má slúžiť pre návštevníkov za účelom poznavania prírodných a historických hodnôt. Neďaleko za jaskyňou tiež vľavo je umiestnený drevený stĺp s obrázkom Ježiša Krista, oproti je i lavička. Je to miesto na zastavenie. Chodník sa spoločne s potokom stále kľukatí, okolie tvoria aj skalnaté útvary v lese väčšinou obrastené machom. To už ale neplatí o skalách, ktoré sú od jaskyne vzdialené niekoľko sto metrov, je to nádherná skalnatá stena v lesnom poraste, stromy rastú aj nad ňou. Prechádza sa k nej z chodníka cez mostík ponad potok. Pri prehliadke zblízka je v stene vidieť množstvo osadených skôb s krúžkami pre lezenie, dole sú vyzvačené stupne obtiažnosti. Blízko tejto steny je aj miesto na opekanie, keď som sa vraciel späť, už boli u steny dvaja lezci a pravdepodobne ich manželky a deti z lesa znášali opadané suché konáre zo stromov na opekanie.

Od skál som pokračoval tiesňavou ďalej, mal som v pláne dôjsť po časť zvanú Riedka a odtiaľ som sa musel vrátiť späť, čakalo ma tam auto. Obchádza sa ešte horáreň. Tiesňava už nie je taká úzka a otvárajú sa aj väčšie výhľady do okolia. Pred a hlavne za horárňou smerom k časti Riedka je viac oplotených ochranných vodárenských pásiem, kde sa zachytáva pre človeka jedna z najdôležitejších vecí pre život človeka, voda. Tunajšia voda z okolia Pružiny je hotovým pokladom, podľa odborníkov patrí medzi najkvalitnejšiu vodu na Slovensku, je jej dostatočné množstvo a zásobuje zásobuje sa ňou široké okolie, aj mesto Nová Dubnica, kde bývam má mať vodu práve z okolia Pružiny. Tieto vodárenske budovy sú pomerne malé objekty, niektoré vybudované z kameňa, takže sa nenápadne začleňujú do tohto prostredia. To už som ale na konci mojej polovice dnešného výletu, v časti nazývanej Riedka. Odtiaľto by sa malo stále pokračovať po zelenej, alebo odbočiť vpravo a ďalšou dolinou sa dostať do obce Mojtín. Mňa ale čakalo to auto, tak som si spravil niekoľko fotiek, pozrel si drevený kríž pod lipou, rozhliadol sa do okolia a vrátil som sa späť tiesňavou do Pružiny - Priedhoria. S týmto malým výletom som bol spokojný, prešiel som sa krásnou prírodou, v ten deň bolo slnečné a pomerne teplé počasie. V tiesňave bolo príjemne chladno.