Tatranská Lomnica - Ski Muzeum

Kto navštívi tatranskú obec Tatranská Lomnica a zaujíma ho história, šport, lyžovanie, horolezectvo, jeho cieľom by malo byť aj veľmi pekné múzeum. Prvé súkromné múzeum zimných športov vo Vysokých Tatrách je Ski Múzeum v Tatranskej Lomnici. Návštevníkom priblíži históriu vzniku a vývoju tatranských zimných športov od počiatku tatranských osád približne do roku 1945.

Najstarším športom vo Vysokých Tatrách je turistika, vďaka Uhorskému karpatskému spolku, ktorý vznikol v roku 1873 v Starom Smokovci to bol vlasne v poradí 5. horský spolok na svete. Prvých turistov, bádateľov a vedcov na hrebene a štíty a do náročných terénov Vysokých Tatier sprevádzali už od 17. storočia horskí vodcovia, ktorí boli predtým hlavne poľovníkmi a pastiermi v podtatranských obciach a dobre poznali vysokohorský terén. Novovzniknutý horský spolok mal už v roku 1874 - 765 členov a začal s organizovaním výletov, budovaním horských chát a chodníkov a vedeckého výskumu horských oblastí. V tom roku Uhorský karpatský spolok zriadil aj horskú vodcovskú službu. Samuel Weber zo Spišskej Belej vypracoval prvý štatút horských vodcov. Pavol Čižák st. bol jedným z prvých horských vodcoch vo Vysokých Tatrách a tejto práci sa venoval až do roku 1935. V priestore Vysokých a Belanských Tatier sa do roku 1920 vybudovalo skoro 310 kilometrov turistických chodníkov, na neprehľadných miestach osadili smerovníky a už od roku 1885 boli turistické trasy značené farebne.

Okrem turistiky a horolezectva sa vo Vysokých Tatrách začali pestovať aj iné, hlavne zimné športy. Lyžovanie je zo zimných športov určite najstaršie. Začalo ale vlastne nie ako šport, ale ako potreba človeka, ktorý sa už od pradávna musel pohybovať po snehu. Či už to bolo pri love zveri na obživu, alebo pre presun na iné miesto. Išlo hlavne o zväčšenie plochy chodidiel a zabránenie ich prepadávania sa do snehu. Že naši vzdialení predkovia túto problematiku riešili už v neskutočne dávnych dobách svedčia jaskynné maľby, ktoré pochádzajú až z 3000 až 5000 tisíc rokov pred naším letopočtom. Vráťme sa ale z tejto dávnej minulosti späť, do severských krajín, kde ich územie je takmer celoročne pokryté snehom a lyže - ski tu v živote ľudí mali a ešte aj dnes majú veľký význam. Prvé ski, lyže pochádzajú podľa názvu asi podľa islandského názvu Scidh, v preklade znamenajúce ako kus dreva. Kde ale lyže naozaj vznikli sa vedú rôzne názory, od strednej Ázie by sa malo pokračovať cez oceán do Severnej Ameriky a do severnej Európy. Vznik snežníc by mal mať svoj pôvod v Severnej Amerike, išlo vlastne o zámenu drevených driev na pomôcky pre chodenie a v severnej Európe z nich začali vznikať prvé lyže. Na Slovensku bol prvým známym výrobcom lyží majster Ján Strižka z Liptovského sv. Mikuláša, ktorý podľa nórskeho vzoru zhotovil prvé lyže v roku 1887. Prvé lyže sa vyrábali z jedného kusa dreva z jaseňa, neskôr sa už začali lepiť z viacerých vrstiev dreva. Z vystavených lyží sú tu exponáty lyží vyrobených zo sudových dosiek až po viac ako trojmetrové lyže z roku 1885, majú 307 centimetrov a pochádzajú z Nórska.

Okrem lyžovania sa vo Vysokých Tatrách rozvíjali aj ďalšie zimné športy, ako sánkarstvo a boby. Začalo to rokom 1901, kedy Dezider Reichard st. do Tatier priniesol prvé športové sane z Davosu a jeho zásluhou v roku 1905 vznikol prvý sánkarský klub v Uhorsku. V tom istom roku vybudoval Reichart z Hrebienka do Starého Smokovca sánkarskú dráhu dlhú 2650 metrov, na ktorej sa v roku 1906 konali aj prvé medzinárodné preteky v tomto športe. Sánkarskú dráhu vybudovali aj v Tatranskej Lomnici v roku 1906, bola to prírodná sankárska dráha zhotovená úpravou lesnej cesty. Vystavené boby, ktoré sa kedysi rútili tatranskými dráhami, boli vlastne špeciálnym druhom saní, skladali sa z dvoch častí a mali štyri sanice. Ovládal ich pomocou riadenia z laniek alebo volantu vodič, ktorý sedel v prednej časti, posledný z posádky sedel brzdár. Na dráhe v Starom Smokovci dosahovali boby takejto konštrukcie rýchlosť až 60 km/hod.

Vo Vysokých Tatrách sa postupne rozvíjalo aj korčuľovanie. Kto a kedy ho vymyslel nie je známe. Prvé boli vyrobené korčule z kostí, neskôr korčule drevené, na ktorých spodnej časti bol pripevnený drevený plátok. K zmene korčulí nastalo náhodou, keď jeden stolársky učeň v Holandsku obmenil polohu kovového plátku z vodorovnej do zvislej polohy a tak nejak vznikla podoba korčulí dnešných. Korčuľovalo sa na zamrznutých vodných plochách, jazerách a hrával sa aj bandy hokej, hokej s loptičkou a zahnutými palicami.

Od roku 1925 vzrástla popularita hokeja. Na Štrbskom Plese a v Starom Smokovci sa toho roku konali IX. Majstrovstvá Europy v ľadovom hokeji. Od roku 1936 sa v Tatranskej Lomnici začal hrať aj curling. V roku 1936 sa začalo s výstavbou lanovky z Tatranskej Lomnice na Lomnický štít podľa projektov architekta Dušana Jurkoviča.

Zaujímavou časťou múzea je aj napodobenina Gertrúdinej chaty, ktorú v roku 1912 postavilo Riaditeľstvo štátnych kúpeľov v Tatranskej Lomnici. Chata, pomenovaná podľa dcéry majiteľa továrne v Matejovciach Gertrúdy Kalivodovej, rodenej Scholtzovej. V múzeu je tak možnosť nazrieť, ako to vyzeralo v chatke jednoduchého zrubového charakteru s jednou miestnosťou. Chatka v minulosti stála vo výške približne 1130 m. n. m. blízko štartu bobovej a sánkarskej dráhy. Práve sánkari a bobisti ju využívali k občerstveniu a zohriatiu.

V múzeu si môžete pozrieť, ako to vyzeralo v minulosti v stolárskej dielni, kde sa vyrávali drevené lyže, lyžiarské palice a kožená lyžiarska obuv.

Po prehliadke múzea je ešte možnosť posedieť si pri kávičke a pochutnať si na koláčiku v malej kaviarničke, ktorá je v budove múzea.

Múzeum vzniklo vďaka Vladimírovi Hubačovi, ktorý dlhé roky zbieral drevené lyže a dostal nápad otvoriť lyžiarske múzeum, k tomu došlo v roku 2013. Múzeum, ktoré je naozaj pekné je blízko železničnej stanice, v centre obce, je otvorené celoročne pondelok - nedeľa 09:00 - 18:00. Základné vstupné je 3,00 eura, seniori nad 62 rokov a držitelia preukazov ZTP 2,00 eura, žiaci a študenti - držitelia študentského preukazu 1,50 eura a deti do 6 rokov majú vstup zdarma.