Loading...
Ešte raz sa vrátim k Námestiu Milana Rastislava Štefánika. Na tomto námestí ma totiž zaujala jedna netradičná socha. Nešlo o žiadne "moderné" umenie. V soche je jasne vidieť postava muža. Netradičné je jeho umiestnenie priamo na dlažbe námestia. Jedná sa o sochu s názvom "Žochár". Nie každý vie, že vlastne obyvateľov Topoľčian volajú Žochári. Prečo tomu tak je napovie veľké vreco pod nohami sochy muža. Prezývka vznikla začiatkom 19. storočia vďaka miestnym pomocníkom. Tí nakladali vrecia plné obilia alebo vlny na vozy. Tieto vrecia nazývali žochy. Pomocníkov nazvali Žochármi, najčastejšie ich bolo vídať sediacich, chrbtom opretých o budovu.
Od roku 2002 sídli na námestí socha Žochára, ktorý si pohodlne sedí na dlažbe a nohy má opreté o veľké vreco - žoch. Autorom sochy je akademický maliar Marián Žilík (1948-2017). Jeho diela sú rozmiestnené aj na pešej zóne v Nitre a pri Nitrianskom hrade, autor totiž v tomto mieste žil a tvoril. Autor o soche Žochára povedal, že nevytvoril klasickú sochu na podstavci, ale chcel, aby bola blízko človeku, aby si bolo možné na ňu sadnúť, dotýkať sa jej a tak tam mladý Žochár nebude sám. Naopak bude robiť spoločnosť každému, kto si k nemu prisadne.
O zámere autora sme nevedeli, ale prvé čo mňa a sestru automaticky napadlo bolo posadiť sa k mladíkovi - Žochárovi. Skonštatovali sme, že takýchto sôch by mohlo byť viac. Páčia sa nám sochy, ku ktorým sa dá prisadnúť na lavičku, ale sadnúť si priamo na chodník, to sa často nevidí... Podľa autora sochy je mladík opretý o múrik, na ktorý si môžu okoloidúci prisadnúť. My sme si ale prisadli priamo k Žochárovi.
Vedľa sochy bol pekne upravený malý trávniček s drobnými kvietkami. Našla som medzi kvetinami aj malú pamätnú tabulku, ktorá je spomienkou na obete kovidu...